Atlas Liečivých rastlín z vydavateľstva Herba

Vydavateľstvo Herba Vám prináša MALÝ ATLAS LIEČIVÝCH RASTLÍN DO LEKÁRNE od PharmDr. Anity Jančovičovej. Ide o výber z rovnomennej knihy, ktorá vyšla v našom vydavateľstve v roku 2006.

OBSAH Malého atlasu liečivých rastlín do lekárne

VŠEOBECNÁ ČASŤ

DEFINÍCIA ZÁKLADNÝCH POJMOV

INTERAKCIE A NEŽIADUCE ÚČINKY VO FYTOTERAPII

ČO POTREBUJETE VEDIEŤ O BYLINKOVOM ČAJI

ŠPECIÁLNA ČASŤ

VYSVETLIVKY POUŽITÝCH SKRATIEK

NÁZVY RASTLÍN

O autorke knihy MALÝ ATLAS LIEČIVÝCH RASTLÍN DO LEKÁRNE

PREDHOVOR

Použitie liečivých čajov a fytofarmák sa v poslednom období veľmi rozšírilo. Väčšina fytofarmák patrí medzi voľnopredajné lieky. Predstavujú dôležitú skupinu liekov v samoliečení. Pacienti ich používajú pri najrôznejších indikáciách: pri ochorení dýchacích ciest, pri zažívacích ťažkostiach, pri poruchách spánku, kožných ochoreniach a pri mnohých ďalších. Fytofarmaká bývajú často podceňovanou skupinou liekov z hľadiska nežiaducich účinkov a interakcií. Nemenej dôležitý je pre správnu a bezpečnú liečbu okrem sledovania interakcií a nežiaducich účinkov i spôsob prípravy liečivého čaju (zápar, odvar, macerácia za studena a pod.), spôsob použitia (ako často, kedy – večer, ráno) a dôležité osobitné upozornenie pre pacienta (nechodiť na slnko, kontraindikácie a pod.). Preto bolo mojou snahou pripraviť tento s odbornými informáciami pre potreby lekárnika pri konzultačnej a poradenskej činnosti v priamom kontakte s pacientom vo verejnej lekárni. Dúfam, že mu pomôže pri hľadaní odpovedí na mnohé otázky pacientov vo veci fytofarmák a liečivých čajov.
Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí mi pomohli v získavaní vedomostí v oblasti fytoterapie a liečivých rastlín, najmä pracovníkom Katedry farmakognózie a botaniky a Katedry organizácie a riadenia farmácie Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Veľmi ďakujem aj celej mojej rodine za podporu vo všetkom, čo robím.
PharmDr. A. Jančovičová
Obsah

FYTOFARMAKÁ - DEFINÍCIA ZÁKLADNÝCH POJMOV

Dispenzácia liekov je v súčasnej lekárni celkom iná ako pred 50 rokmi. Vtedy farmaceut podľa lekárskeho predpisu starostlivo odmeriaval extrakty rastlín z fliaš. Lieky v súčasnosti predstavujú prevažne tablety alebo kapsuly so syntetickým alebo prírodným liečivom. Liečenie rastlinnými prípravkami však nestráca význam ani v súčasnosti.
Ako fytofarmaká sa všeobecne označujú lieky a výživové doplnky získané z liečivých rastlín. V zahraničnej literatúre však môžeme nájsť mnoho ďalších termínov pre fytofarmaká. Stretávame sa s pojmami ako fytofarmaceutiká, tradičné liečivé prostriedky, prírodné produkty, rastlinné liečivá, liečivé čaje a zdravotné potraviny. Doteraz často nejednotný výklad týchto veľmi podobných pojmov je v rámci Európskej únie upravený článkom 1 CD 65/65 EEC, podľa ktorého je fytofarmakum finálne označený liečivý výrobok, ktorý obsahuje ako účinné zložky nadzemné alebo podzemné časti rastlín alebo iné látky rastlinného pôvodu, alebo ich kombinácie v surovom stave, prípadne vo forme rastlinných prípravkov. Pričom rastlinnými látkami sa rozumejú šťavy, gumy, oleje, silice a niektoré ďalšie látky tohto charakteru. Medzi fytofarmaká sa však nezaraďujú izolované chemicky definované látky z rastlín, napríklad alkaloidy. Táto definícia je v súlade so stanoviskom CPMP (Committe on Proprietary Medicinal Products), ESCOP (European Scientific Cooperative on Phytotherapy) a WHO (Guidelines for the Assesment of Herbal Medicinal Products) (1).
V porovnaní s klasickými liekmi sú fytofarmaká chemicky zložité zmesi, tvorené niekoľkými zložkami, ktoré sú zodpovedné za farmakologické účinky. V niektorých prípadoch sú aktívne zložky izolované a je známy mechanizmus ich účinku a štruktúra (napr. efedrínové alkaloidy), ale vo väčšine rastlinných prípravkov dostupných na trhu bývajú neznáme (t. j. chemicky presne nedefinované). Nositeľ účinku nemusí byť vždy jednoznačne definovaný (2, 3, 4).
Definícia fytofarmák je obdobná aj podľa ATC klasifikácie skupiny V11
Fytofarmaká. Lieky nezaradené do tejto skupiny nespĺňajú definíciu fytofarmaka, pretože obsahujú aj chemicky definovanú látku (napr. PLEUMOLYSIN gtt.).
Na Slovensku je v súčasnosti registrovaných 171 fytofarmák, označovaných ako lieky viazané na lekársky predpis a voľnopredajné lieky (OTC). Ale na trhu je čoraz viac prípravkov s obsahom biologicky aktívnych látok, označovaných ako výživové doplnky (neregistrované OTC). V posledných rokoch sme svedkami agresívnej reklamy na výživové doplnky, ktorá vedie k tomu, že ich verejnosť, okrem úzkej skupiny odborníkov, často považuje za rovnocenné s liekmi. K tejto skutočnosti prispieva aj fakt, že výživové doplnky sa predávajú nielen v obchodnej sieti, ale aj vo verejných lekárňach (5). Medzi výživovými doplnkami a liekmi sú však významné rozdiely (6).
Výživové doplnky sa zaraďujú medzi potraviny. Požiadavky na výrobu, obeh a manipuláciu výživových doplnkov ustanovuje zákon NR SR č. 152/1995 Z. z. o potravinách a potravinovom kódexe v znení neskorších predpisov. Potravinový kódex zahŕňa osem hláv. Osobitné požiadavky na výživové doplnky ustanovuje novela siedmej hlavy Potravinového kódexu (7, 8). Výživové doplnky sú definované ako potraviny určené na osobitné výživové účely, ktoré sa od ostatných potravín odlišujú spôsobom výroby a zložením (9). Nepodliehajú registračnému konaniu, schvaľuje ich Ústav verejného zdravotníctva, ktorý overuje ich bezpečnosť. Nemajú charakter liečiv; odporúčajú sa len na ochranu a podporu zdravia (10). Na vonkajšom obale by mal taký prípravok obsahovať kód rozhodnutia hlavného hygienika Slovenskej republiky o jeho schválení a uvoľnení do distribúcie (do verejných lekární, obchodnej distribučnej siete). Skutočnosť je však taká, že mnohé výživové doplnky sa distribuujú v originálnych obaloch a informáciu o schválení neobsahujú. Schválenie preukáže dodávateľ odberateľovi len pri dodávke.
V Európe je zrejmá tendencia sprísňovať podmienky na registráciu fytofarmák a od výrobcov vyžadovať klinické štúdie, dôkazy účinnosti a neškodnosti, ktoré sa požadujú pri registrácii ostatných liekov a ktoré umožňujú zaradiť fytofarmaká do skupín s jasnou indikáciou. Ak uvedené podmienky výrobca nie je schopný splniť, jeho prípravok sa môže zaradiť iba medzi výživové doplnky, tzv. parafarmaceutiká (11).
Pre výber vhodného fytofarmaka je rozhodujúcim faktorom jeho kvalita, účinnosť a bezpečnosť, ktorá je zaručená pri liekoch. Väčšiu pozornosť treba venovať najmä dovážaným výživovým doplnkom, ktorých pôvod často nie je známy.
Obsah

INTERAKCIE A NEŽIADUCE ÚČINKY VO FYTOTERAPII

Predstava, že rastlinné prípravky sú neškodné a bez vedľajších účinkov, je mylná. V porovnaní so syntetickými liekmi sa nežiaduce účinky fytofarmák vyskytujú v menšej miere, ale klinické skúšania výskyt týchto účinkov potvrdzujú (1). Samovoľné užívanie týchto liekov môže mať vážne následky vzhľadom na možné interakcie fytofarmák s chemickými liečivami alebo pri nevhodnej kombinácii viacerých rastlinných prípravkov.
V súčasnosti sa väčšina publikovaných prác o fytofarmakách zaoberá otázkami ich bezpečnosti, účinnosti, nežiaducimi účinkami a možnosťou vzniku interakcií fytofarmák s chemickými liečivami. Do roku 1995 Svetová zdravotnícka organizácia prijala až 5 000 hlásení s podozrením na škodlivé účinky rastlinných drog. Toto číslo tvorí len malú časť celkového výskytu škodlivých účinkov (2). Najzávažnejšie sú účinky ovplyvňujúce činnosť kardiovaskulárneho systému. V ojedinelých prípadoch sa môže vyskytnúť arytmia, artritída, hypotenzia, perikarditída, bolesť na hrudi, hypertenzia a znížené zrážanie krvi, pri predávkovaní až smrť. Škodlivé účinky rastlín podmieňuje najmä obsah toxických zložiek, ich zámena a kontaminácia alebo aj interakcie fytofarmák s chemickými liečivami (3).
V súčasnosti sa najviac diskutuje o farmakokinetických interakciách a najaktuálnejšia je problematika ovplyvnenia metabolických produktov s enzýmami CYP 450 (4, 5, 6, 7, 8). Tieto pečeňové enzýmy sú esenciálne pre metabolizmus najmenej polovice predpisovaných liekov. Niektoré prírodné liečivá ovplyvnením tohto enzýmu môžu výrazne zmeniť účinok súčasne užívaných liekov vrátane tých, ktoré sa používajú v liečbe zvýšeného tlaku krvi, arytmií, zvýšenej hladiny cholesterolu, rakoviny, bolesti a depresií. Jedným z týchto rastlinných liečiv je v súčasnosti veľmi populárny ľubovník bodkovaný, známy ako elixír na zlepšenie nálady. Indukciou CYP 450 izoformy 3A4 zníži účinok už uvedených liekov urýchlením ich metabolizmu (9). Druhou najviac sa vyskytujúcou interakciou je ginko a kyselina acetylosalicylová (ASK). Lieky s ich obsahom patria medzi pravidelne užívané staršími pacientmi. Ginko najmä na zlepšenie pamäte a ASK v nízkych dávkach (30 mg, 100 mg), často odporúčaná lekárom pri terapii kardiovaskulárnych ochorení. Veľa prác uvádza nebezpečenstvo tejto interakcie (10, 11, 12). Ak sa tieto látky podávajú súbežne, ginko zvyšuje riziko krvácania, ktoré je pridružené ASK. Riziko interakcie sa zvyšuje s možnosťou kúpy liekov a výživových doplnkov s obsahom uvedených látok bez lekárskeho predpisu a často bez vedomia lekára alebo lekárnika (13). Ďalšie príklady možných interakcií a nežiaducich účinkov sú v tabuľke č. 1 a 2.
Riziko výskytu nežiaducich účinkov a interakcií fytofarmák s chemickými liečivami zvyšuje aj presvedčenie verejnosti o neškodnosti prírodných liečiv.
Až 66 % (94 zo 142) pacientov si myslí, že rastlinné prípravky neintegrujú s inými voľnopredajnými alebo predpisovanými liekmi. Len dvaja z odpovedajúcich uviedli, že interakcie fytofarmák s chemickými liečivami môžu nastať. Zo 142 pacientov až 109 (77 %) bolo presvedčených, že rastlinné liečivá nemajú nežiaduce účinky, a len 9 (27 %) z 33 si myslelo, že nežiaduce účinky sa môžu vyskytnúť, a bolo schopných správne ich pomenovať (14).
Užívanie fytofarmák v samoliečení bez znalosti hroziacich interakcií a možných vedľajších účinkov môže spôsobiť aj neúčinnosť liečby chemoterapeutikami stanovenej lekárom, zhoršenie zdravotného stavu pacienta, neskorú diagnostiku ochorenia a pod.
Ďalším možným rizikom v samoliečbe je nesprávna kombinácia liečivých rastlín pri príprave domácich bylinných čajov. Ako príklad uvádzam jednu kazuistiku zo zahraničnej tlače (15): 57-ročný muž sa sťažoval na epigastrické ťažkosti po tom, čo vypil odvar zo 14 rastlinných drog. Vyvolal uňho nauzeu, bolesť v epigastriu, závraty a hnačku. Po príchode do nemocnice ešte o štyri hodiny neskôr bol jeho krvný tlak 77/46 mm Hg a pulz 60 tepov za minútu. Intravenózne dostával tekutiny. Počas nasledujúcich troch hodín sa jeho tlak postupne vracal na normálne hodnoty a ťažkosti gastrointestinálneho ústroja úplne vymizli v priebehu 24 hodín. Sedem zo 14 použitých rastlinných drog sú známe vazodilatátory a 3 z týchto rastlín sa používajú ako doplnková liečba v terapii hypertenzie.
Pri zostavovaní alebo predpisovaní zložených čajových zmesí je dôležité, aby terapeut poznal účinky obsahových látok drog, ich farmakokinetiku (ak je známa), a aby mal aj vedomosti o pôsobení drog ako súboru navzájom sa ovplyvňujúcich látok (16).
Farmaceuti a farmaceutickí laboranti vo verejných lekárňach ako jedineční odborní pracovníci, ľahko dostupní širokej laickej verejnosti, poskytovaním odborných informácií v rámci konzultačnej a poradenskej činnosti pri samoliečení pacientov rastlinnými prípravkami môžu zabezpečiť, aby sa fytoterapia stala účinnou, a najmä bezpečnou terapiou.

Tabuľka č. 2. Nežiaduce účinky najčastejšie používaných liečivých rastlín

Liečivá rastlina	Nežiaduce účinky	Kontraindikácie
Ammi visnaga parasca špáradlová	u citlivých jedincov kožné alergie, pri predávkovaní nechuť do jedla, spavosť	-
Apium graaveolens zeler voňavý	dráždivý účinok, fotodermatitída (furanokumaríny)	zápaly obličiek
Archangelica oficinalis archangelika lekárska	pálenie pokožky, vyrážky, fotosenzitivita (furanokumaríny), prekročenie dávok zvýšené menštruačné krvácanie	-
Echinacea purpurea echinacea purpurová	alergie	autoimunitné ochorenie, tuberkulóza, leukémia, alergie na rastliny čeľade Asteraceae
Ginkgo biloba ginko dvojlaločné	-	poruchy zrážania krvi, krvácavé stavy, gravidita, dojčenie, deti do 12 rokov

Liečivá rastlina	Nežiaduce účinky	Kontraindikácie
Hypericum perforatum ľubovník bodkovaný	fotosenzitivita, nauzea, vracanie, zmeny nálady, nepokoj, bolesti hlavy, alergie	gravidita
Matricaria recutita rumanček kamilkový	alergie	citlivosť na rastliny čeľade Asteraceae
Melilotus oficinalis komonica lekárska	pri prekročení dávok závraty, ospalosť, vracanie; dlhodobéužívanie sa neodporúča pre možnosť vnútorného krvácania	-
Mentha piperita mäta pieporná	uvoľnenie ezofágového refluxu	hiátová hernia, gravidita, žlčníkové kamene
Quercus robur, petrea dub letný, zimný	u citlivých jedincov: podráždenie	dojčenie, gravidita, vyvarovať sa kontaktu s očami
Salvia oficinalis šalvia lekárska	pri prekročení dávok: tachykardia, kŕče, závraty, pocit horúčavy	gravidita, dojčenie
Senecio nemorensis starček hájny	hepatotoxicita, kancerogenita, mutagenita (pyrolizidínové alkaloidy)	u nás vyradené z použi tia pre závažné NU

Obsah

Použitá literatúra

CALIXTO, J. B.: Efficacy, safety, quality control, marketing and regulatory guidelines for herbal medicines (phytotherapeutic agents). Brazilian journal of medical and biological research, 2, 33, 2000, s. 179 – 189.
BARNES, J.: Pharmacovigilance of herbal Medicines. Drug safety, 26 (12), 2003, s. 829 – 851.
SLOBODOVÁ, Z., BOŽEKOVÁ, L., KRIŠKA, M.: Riziká a nežiaduce účinky fytofarmák. Farmaceutický Obzor, LXXI (9-10), 2002, s. 242 – 246.
BRAZIER, N. C., LEVINE, M. A.: Drug-herb interaction among commonly used conventional medicines: a compendium for health care profesionals. Am J Th er, 10, 3, 2003, s. 163 – 169.
SHERMER, M.: What‘s the harm? Scientific american, 289, 6, 2003, s. 50 – 51.
NAGY, M.: Interakcie prírodných látok so syntetickými liečivami. Lekárnik, 9 (12), 2004, s. 44 – 45.
ZHOU, S., GAO, Y., JANG, W., HUANG, M., XU, A., PAXTON, J. W.: Interactions of Herbs with Cytochrome P 450. Drug metabolism reviews, 35 (1), 2003, s. 35 – 98.
SCOTT, G. N., ELMER, G. W.: Update on natural product – drug interactions. American Journal Health System Pharmacy, 59 (2), 2002, s. 339 – 347.
GREESON, J. M., SANFORD, B., MONTI, D. A.: St. John`s wort (Hypericum perforatum): a review of the current pharmacological, toxicological, and clinical literature. Psychopharmacology, 153, 2001, s. 402 – 414.
IZZO, A. A., ERNST, E.: Interactions Between Herbal Medicines and Prescribed Drugs. Drugs, 61 (15), 2001, s. 2163 – 2175.
ABEBE, W.: Herbal medication: potential for adverse interactions with analgesic drugs. Journal of Clinical Pharmacy and Th erapeutics, 27, 2002, 391 – 401.
SIERPINA, V., WOLLSCHLAEGER, B., BLUMENTHAL, M.: Ginkgo Biloba. American Family Physician, 68 (5), 2003, s. 923 – 926.
DERGAL, J., GOLD, J., LAXER, D. A., et al: Potential interaction between Herbal Medicines and conventional Drug Therapies Used by Older Adults Attending a Memory Clinic. Drugs Aging, 11, 2002, s. 879 – 886.
LANSKI, S. L., GREENWALD, M., SIMON H. K., PERKINS A.: Herbal therapy use in a pediatric emergency department population: Expect the Unexpected. Pediatrics, 111, 2003, č. 5, s. 981 – 985.
WONG, A. L., CHAN, T. Y.: Adverse herbal interactions causing hypotension. Therapeutic drug monitoring, 3, 2003, s. 297 – 298.
SUCHÝ, V.: K problematice fytofarmak a fytoterapie. Slovakofarma revue IV, 1, 1994, s. 2 – 4.
TŮMOVÁ, L.: Interakce mezi léčivými rostlinami a léčivy. Česká a Slovenská farmacie, 4, 2000, s. 162 – 167.
BECK, J.: Kombinácia liečivých rastlín a liekov môže byť nebezpečná. Liečivé rastliny, 5, 1999, s. 174 – 176.
ABEBE, W.: An Overview of Herbal Supplement Utilization with Particular Emphasis on Possible Interactions with Dental Drugs and Oral Manifestations. The Journal of Dental Hygiene, 77 (1), 2003, s. 37 – 44.
AWANG, D. V. C., FUGH-BERMAN, A.: Herbal Interactions with Cardiovascular Drugs. The Journal of Cardiovascular Nursing, 16 (4), 2002, s. 67 – 70.
TŮMOVÁ, L., KEŠOVÁ, L., DUŠEK, J.: Látky přírodního původu způsobující alergie a dermatitidy. Česká a Slovenská farmacie, 6, 1995, s. 293 – 299.

Obsah

ČO POTREBUJETE VEDIEŤ O BYLINKOVOM ČAJI

Termínom čaj označujeme vodný výluh z rastlinných drog rozdrobených na predpísaný stupeň, často v zmesi. Medzi obľúbené fytoterapeutiká patria práve liečivé bylinkové čaje. Preto sú namieste odporúčania lekárnika na správnu prípravu, užívanie a uchovávanie liečivého čaju, aby táto doplnková terapia bola pre pacienta účinná.

Príprava

Spôsob prípravy čaju je dôležitý, aby sme získali výluh s čo najväčším množstvom účinných látok a s najnižším zastúpením nežiaducich látok. Ak nie je stanovené inak, základným spôsobom prípravy čaju je zápar. Rastlinná droga sa zaleje vriacou vodou a nechá sa 15 minút lúhovať. Všeobecne platí, že čím tenšie a mäkšie sú časti rastlinnej drogy, tým je čas lúhovania kratší, a naopak, čím hrubšie a tvrdšie sú časti rastlinnej drogy, tým je dlhší. Ak si pacient pri nachladnutí vyberie ako doplnkovú terapiu jemný kvet bazy, získa voňavý liečivý čaj už po troch minútach lúhovania. Ale pri liečbe urologických ochorení čajom z prasličky roľnej sa nám čas lúhovania predĺži na 10 minút, pretože má tvrdšie rastlinné časti.
Sú však aj prípady, keď treba použiť iný spôsob prípravy, ako je zápar. Niektoré rastlinné drogy treba lúhovať zdĺhavým spôsobom, ale aby sa nezničili účinné látky alebo aby sa do čaju neuvoľnili nežiaduce látky. V takom prípade odporučíme pacientovi na prípravu čaju maceráciu za studena. Rastlinná droga sa preleje studenou vodou (15 – 20 °C) a nechá sa stáť predpísaný čas (30 min až 12 hod.). Po precedení cez navlhčenú vatu získame macerát. Tento spôsob prípravy sa najčastejšie používa pri rastlinných drogách s obsahom slizov (pri ibišovom koreni, ľanovom semene a iných) a antraglykozidov (list seny).
Na vylúhovanie tvrdých častí rastlinných drog (koreňov, kôry) je najlepšie použiť metódu extrakcie, keď namočené časti rastliny varíme 30 minút. Takto získaný extrakt sa nazýva odvar. Pri varení sa odparí určitá časť vody, preto treba po precedení chýbajúce množstvo vody doplniť.

Upozornenie

Počas lúhovania by mal byť čaj vždy prikrytý, aby sa neznížil obsah niektorých prchavých účinných látok. Najmä pri príprave záparu z rastliny obsahujúcej silice (medovky lekárskej, levandule úzkolistej, šalvie lekárskej a i.) pokrievka zabráni jej vypareniu. Silica sa zráža znútra na pokrievke a kvapká späť do záparu.

Spôsob použitia a dávkovanie

Pripravený liečivý čaj sa pije zvyčajne vlažný, iba pri ochoreniach z nachladnutia horúci. Ak nie je stanovené inak, obvyklé dávkovanie liečivého čaju je 1 až 2 lyžičky (1,5 g) rastlinnej drogy na 1 šálku vody (200 ml).

Uchovávanie

Bylinkové liečivé čaje nie sú veľmi stále, preto nie je vhodné pripravovať ich do zásoby na dlhší čas. Vždy sa pripravuje dávka len na jeden deň. Skladuje sa v chladničke a časť na pitie sa zohreje; pri pití čaju v malých dávkach počas celého dňa je vhodnejšie uchovávať čaj v termoske.

Obsah

ŠPECIÁLNA ČASŤ

VYSVETLIVKY POUŽITÝCH SKRATIEK

CH	charakteristický opis rastliny
DG	opis rastlinnej drogy
OL	obsahové látky liečivej rastliny
KI	kontraindikácie
D	odporúčané dávkovanie
P	použitie
IT	interakcie
NU	nežiaduce účinky
UP	dôležité upozornenie

Obsah

REPÍK LEKÁRSKY

Agrimonia eupatoria

čeľaď Rosaceae

CH: Trváca bylina s jednoduchou priamou stonkou, zakončenou riedkym strapcom drobných žltých kvetov. Dorastá do výšky 30 – 100 cm. Spodné listy rastú takmer v prízemnej ružici, striedavo jarmové, perovito zložené, zúbkaté, smerom nahor k byli sa nápadne zmenšujú. Plody sú háčikovité nažky.
DG: (Agrimoniae herba) Drogu tvorí celá vňať rastliny. Byľ je hranatá, drsno chlpatá, často rozkonárená, s nepárnoperovitými listami. Žlté kvety sú v koncových strapcoch.
OL: Hlavné účinné látky predstavujú katechínové triesloviny. Droga obsahuje ďalej triterpény, kyselinu kremičitú, amid kyseliny nikotínovej, stopy silice a železa.
KI: Vnútorné užívanie repíka nie je vhodné pre ženy počas tehotenstva a dojčenia.
D: Na prípravu záparu 1,5 – 3 g (1 kávová lyžička) na pohár vody; užíva sa niekoľkokrát denne. Tekutý extrakt: 2 – 4 ml. Tinktúra: 2 až 4 ml (1 : 5 v 45% etanole); užíva sa 3-krát denne. Na vonkajšie použitie sa pripraví odvar: 30 – 50 g drogy sa po krátkom povarení v 500 ml vody nechá 15 minút odstáť.
P: Pre obsah trieslovín sa vnútorne užíva ako adstringens, antiflogistikum, dezinficiens a mierne cholagogum pri zápalových chorobách tráviacej sústavy, pri kapilárnom krvácaní z tráviacej sústavy, pri chronických ochoreniach pečene, žlčníka a v pediatrii pri dyspepsiách. Zvonka sa používa vo forme obkladov, výplachov a kúpeľov pri zápalových kožných ochoreniach, hnisavých vyrážkach, vredoch predkolenia aj pri drobných poraneniach a omývaní rán po chirurgických zákrokoch alebo na kloktanie pri zápaloch horných dýchacích ciest.
IT: Nadmerné užívanie fytofarmák s obsahom repíka ovplyvňuje liečbu antikoagulanciami a antihypertenzívami. S dvojmocnými kovmi (Fe, Cu, Al, Mg) tvoria triesloviny neúčinné komplexné zlúčeniny, to znamená, že antacidá s ich obsahom a multivitamíny nie je vhodné súbežne užívať s fytofarmakami s obsahom repíka
NU: V terapeutických dávkach neboli zaznamenané žiadne nežiaduce účinky. Neodporúča sa však prekračovať stanovené dávkovanie pre možný vznik nepriaznivých účinkov.
Obsah

CESNAK KUCHYNSKÝ

Allium sativum

Čeľaď Apiaceae

CH: Bylina vysoká do 80 cm. Listy má ploché, sivozelené, na vrchnej strane žliabkaté. Belavé kvety tvoria riedky skrutkovitý okolík. Plody sú drobné cibuľky.
DG: (Allii bulbus) Drogu tvorí cibuľa cesnaku charakteristického pachu a chuti. Je zložená z dužinatých podlhovastých strúčikov, zakrytých obalom z bielych alebo fialkovastých šupín.
OL: Droga obsahuje vyše dvesto účinných látok. Farmakologicky naj
dôležitejšia je silica (0,3 %) zložená zo sírnatých zlúčenín aliínu, alicínu a aloénu. Aliín sa mechanickým porušením tkaniva drogy enzymaticky mení na medziprodukt – kyselinu alylsulfénovú a tá sa ďalej mení na páchnuci alicín (S-alylcysteinsulfoxid), zodpovedný za všetky významné účinky drogy.
KI: Prípravky s obsahom cesnaku sú kontraindikované pri hypertyreóze. Nie sú vhodné ani pre pacientov s akútnym zápalom žalúdka alebo žalúdočným vredom.
D: Čerstvý cesnak: 4 g denne (max. 5 strúčikov denne). Práškovaná droga: max. 900 mg denne.
P: Cesnaku sa pripisujú antitrombotické, hypolipidemické, anti hyperten
zívne, antioxidačné a antibakteriálne účinky. Indikuje sa ako doplnková terapia pri ochoreniach kardiovaskulárneho systému, po mozgovej prí
hode, pri ateroskleróze, koronárnej trombóze a iných cievnych ocho
reniach. Bol dokázaný aj chemoprofylaktický účinok cesnaku. Redukuje riziko vzniku kolorektálneho, žalúdočného, pľúcneho a ezofagiálneho karcinómu. Pri zápalových a plesňových ochoreniach v ústnej dutine sa odporúča lokálna aplikácia.
IT: NSAID antikoagulanciá, antihypertenzíva a liečivá inhibujúce pečeňový metabolizmus (cimetidín, ciprofloxacín, claritromycín, diltiazem, enoxacín, erytromycín, fluoxetín, fluvoxamín, itrakonazol, ketokonazol, paroxetín, ritonavir, nefazodon) pôsobia s cesnakom synergicky, resp. aditívne.
NU: U citlivých jedincov sa môžu vyskytnúť dyspeptické ťažkosti alebo pri lokálnej aplikácii alergické prejavy. U detí do dvoch rokov je nutná opatrnosť pri podávaní čerstvého cesnaku, jeho extraktov alebo silice. Hojné užívanie môže spôsobiť podráždenie úst a žalúdka. Dlhodobé užívanie, prípadne nárazové vysoké dávky môžu vyvolať nauzeu, vracanie, hnačky. U jedincov s nižším krvným tlakom môžu nastať až mdloby. Pri užívaní vysokých dávok sa pridružuje cesnakový zápach.

Obsah

ALOA

Aloe spp.

čeľaď Rosaceae

CH: Aloa je drobná tropická rastlinka. Má svetlozelené dužinaté listy so zúbkatým okrajom, dorastá do výšky cca 60 cm.
DG: Drogu (Cynosbati fructus) tvorí tmavohnedá, slabo sa lesknúca nepriehľadná hmota alebo hnedý prášok (štandardizovaný suchý extrakt aloy), ktorý je u nás zaradený medzi oficinálne drogy Slovenského liekopisu (SL 1).
OL: Terapeutický účinok aloy je viazaný na komplex účinných látok a ich synergické pôsobenie. Významné sú najmä proteíny a glykoproteíny, monosacharidy a polysacharidy (aceman) a antrachinónové deriváty (aloín, aloeemodín). Droga ďalej obsahuje aminokyseliny, vitamíny, stopové prvky (Mn, Fe, Cu, Zn, Ca, Mg, K, Pb) a fenolické kyseliny.
KI: Vnútorné užívanie fytofarmák s obsahom aloy nie je vhodné pre ženy počas tehotenstva a dojčenia. Rovnako nie je vhodné pre pacientov s ochoreniami tráviacej sústavy.
D: Prášok: 50 – 300 mg v jednotlivej dávke; užíva sa pred spaním. Šťava z aloy: 1 polievková lyžica po jedle; užíva sa 3-krát denne.
P: Na vonkajšie použitie sa osvedčila lieková forma gélu pri poštipnutí hmyzom, kožných vyrážkach, spáleninách zo slnka, pri nehojacich sa ranách, kvasinkových infekciách kože a ako kožný zvlhčovač. Používa sa aj na veľmi suchú pokožku, najmä pri ekzémoch a na citlivú pokožku tváre. Aplikuje sa počas dňa 3- až 5-krát. Vnútorne sa aloa užíva v rámci prevencie a terapie zápchy. V nízkych dávkach pôsobí ako účinné cholagogum a stomachikum, užitočná je pri nechutenstve. V takom prípade je však nutná opatrnosť. Vnútorné užívanie nie je vhodné pre tehotné ženy z dôvodu rizika vzniku maternicových kontrakcií a zvýšeného rizika potratovosti. Rovnako nie je vhodné pre dojčiace žieny pre pravdepodobnosť ťažkých kŕčov a hnačiek u detí.
IT: Nie sú známe.
NU: Chronické vnútorné užívanie prípravkov s obsahom aloy môže spôsobiť podráždenie tráviacej sústavy, hnačky, zápal čreva, vred až karcinóm hrubého čreva; z tohto dôvodu nie je vhodné užívať ju dlhšie ako desať po sebe idúcich dní.

Obsah

IBIŠ LEKÁRSKY

Althaea oficinalis

čeľaď Malvaceae

CH: Trváca bylina s priamou jednoduchou stonkou, dorastajúcou do výšky 80 až 120 cm. Listy sú trojuholníkovito alebo podlhovasto vajcovité, končisté, s vrúbkovane pílkovitým okrajom. V pazuchách listov na vrchole stonky vyrastajú biele alebo bledoružové kvety. Plody sú tobolky.
DG: (Althaeae radix) Drogu tvorí jednoduchý, mierne pokrútený koreň svetlosivej až sivobielej farby s mnohými hnedastými jazvami po vedľajších koreňoch. Na povrchu často vyčnievajú odstávajúce biele vlákna. Droga má slabý pach a slizovitú, múčnu chuť. (Althaeae folium) List je sivozelený, mäkko chlpatý, stopkatý, so srdcovovajcovitou trojlaločnou až päťlaločnatou čepeľou a vrúbkovaným okrajom. Má slizovitú, mdlú chuť a je bez zápachu.
OL: Hlavnou farmakologicky účinnou látkou je sliz. Droga ďalej obsahuje flavonoidy, pektín a koreň aj veľa škrobu.
KI: Nie sú známe.
D: Na prípravu záparu: 2 – 5 g listovej drogy (1 kávová lyžička = 1,4 g), 10 – 15 g koreňa/150 ml vody/90 min; zápar sa pije teplý. Tekutý extrakt: 2 – 5 ml; užíva sa 3-krát denne. Sirup z ibišového koreňa: 2 – 8 ml. Tinktúra z koreňovej drogy: 5 – 15 ml, užíva sa 3-krát denne.
P: Sliz pôsobí pri perorálnom podávaní povrchovo. Nevstrebáva sa a na sliznici hrtana vytvára ochranný film. Chráni poškodenú alebo podráždenú sliznicu pred škodlivými vplyvmi, ako sú bakteriálne toxíny, dráždivé látky z potravín a i. Zápar z ibiša pôsobí mucilaginózne, zmierňuje dráždenie na kašeľ, najmä keď dráždenie vychádza z horných dýchacích ciest. Indikuje sa aj v terapii tráviacej sústavy pri podráždení alebo zápale sliznice. Odporúča sa aj pri endogénnom poškodení sliznice, napríklad pri popálení horúcimi nápojmi, jedlami, poškodení žalúdočnou kyselinou a pod. Vodné výluhy z drogy sa využívajú aj externe pri hnisavých nehojacich sa afektoch kože, vredoch predkolenia a pod.
IT: Pri súbežnom užívaní fytofarmaká s obsahom slizov znižujú vstrebávanie niektorých liečiv rozpustných v tukoch, napríklad vitamínov A, D, E, K, hypolipidemík a i. Naopak pri látkach rozpustných vo vode predlžujú ich účinok. Táto pozitívna interakcia sa terapeuticky využíva najmä v prípadoch, keď je žiaduce dlhšie pôsobenie protizápalového účinku rastlinných trieslovinových drog.
NU: Nie sú známe žiadne nežiaduce účinky pri dodržaní bežných terapeutických dávok.

Obsah

ARNIKA HORSKÁ

Arnica montana

čeľaď Asteraceae

CH: Trváca bylina s priamou stonkou dorastajúcou do výšky cca 50 cm. Konce stoniek nesú úbory nápadných pomarančovožltých kvetov. Listy tvoria prízemnú ružicu. Plody sú nažky s chocholcom.
DG: (Arnicae radix, flos, folium) Drogu tvoria všetky časti rastliny. Na farmakologické účely sa zberajú kvety, listy i koreň.
OL: Kvet obsahuje najmä flavonoidy (astragalín, izokvercitrín), silicu (0,1 %), polyfenolové zložky (kyselinu kávovú, cynarín), polyacetylénové látky, fytomelany, nenasýtené deriváty a-amyrínového typu, karotenoidné farbivá (luteín), polyíny, amínové zlúčeniny, cholín a i. Koreň obsahuje až 0,15 % silice. Hlavnou zložkou silice je tymol a metyléter tymolu.
KI: Prípravky s obsahom výťažkov z arniky nie sú vhodné pre deti, tehotné a dojčiace ženy.
D: Odvar, zápar ani tinktúra nie sú vhodné na vnútorné užívanie. Na prípravu odvaru a záparu: 2 g drogy na 100 ml vody (1 kávová lyžička = 0,5 g). Tinktúra: na vonkajšie použitie sa riedi vodou 5- až 10-násobne.
P: Zložky silice pôsobia bakteriostaticky. Flavonoidy majú spazmolytický a mierne diuretický účinok. Na zvieratách bol experimentálne dokázaný účinok arniky na srdcovo-cievny systém, zvýšenie objemu cirkulácie, zvýšenie krvného tlaku, zlepšenie cirkulácie v končatinách a mozgu. Na základe skúseností sa arnika používala pri zápaloch žalúdka a čriev a pri prieduškových ochoreniach. Ale pre riziko toxicity musel byť pacient pri perorálnej terapii arnikou sledovaný. V súčasnosti sa využíva jej protizápalový účinok len externe pri ekzémoch a zápaloch kože. Je vhodná aj pri pomliaždeninách a krvných podliatinách.
IT: Nie sú známe.
NU: U citlivých jedincov sa môže pri lokálnej aplikácii vyskytnúť alergická reakcia, pri vnútornom užití podráždi tráviacu sústavu. Arnika je pri vnútornom užití v nadmernom množstve jedovatá. Vracanie, zrýchlený pulz, očervenenie tváre, ostrá bolesť, srdcová a respiračná dysfunkcia, tras, hnačka, bolesť brucha, vykašliavanie krvi sú výsledkom nadmerného užitia tinktúry alebo odvaru z arniky pri jej zneužití ako látky vyvolávajúcej potrat. Droga je toxická najmä pre deti. Vyššia koncentrácia a nezriedené extrakty pri vonkajšom použití spôsobujú pľuzgiere až odumretie tkaniva.
UP: Tinktúra je určená na vonkajšie použitie vždy len v zriedenej forme! Nikdy sa nepoužíva na otvorené rany. Fytofarmaká z arniky nie sú vhodné na vnútorné užívanie.

Obsah

NECHTÍK LEKÁRSKY

Calendula oficinalis

čeľaď Asteraceae

CH: Jednoročná bylina s rozkonárenou 30 – 50 cm vysokou stonkou, ktorá je zakončená nápadnými úbormi oranžovožltých kvetov. Lopatkovité listy sú chlpaté, celistvookrajové a sediace. V hornej časti stonky sú podlhovasté, celistvookrajové alebo riedko zúbkaté. Plod je ohnutá nažka bez chocholca.
DG: (Calendulae flos) Drogu tvoria jazykovité a rúrkovité kvety žltej alebo žltooranžovej farby.
OL: Kvetné úbory obsahujú silicu (mentón, izomentón, terpinén, kadinén), flavonoidy (izoramnetínové a kvercetínové glykozidy), triterpénové alkoholy (taraxasterol, arnidiol, ß-amyrín), fenolové kyseliny (kyselinu salicylovú), horčiny a polyacetylény. Ich zafarbenie je podmienené obsahom žltých a červených karotenoidových farbív, dobre rozpustných v tukoch (karotény a xantofyly).
KI: Vnútorné užívanie nechtíka ako spazmolytika a cholagoga je v súčasnosti už obsolentné. A už vonkoncom nie je vhodné pre tehotné a dojčiace ženy.
D: Na prípravu záparu: 10 – 15 g drogy na 1 liter vody; používa sa externe 2-krát denne. Tinktúra: 1 kávová lyžička v pohári vody (200 ml); pije sa po jedle. Masť: postihnuté miesta sa potierajú 2-krát denne.
P: Nechtík je najznámejšie hojivé antiseptikum; má sťahujúci účinok, podnecuje prekrvenie pokožky, pôsobí protizápalovo a podporuje tvorbu granulačného tkaniva. Jeho podávanie sa osvedčilo pri rôznych nehojacich sa hnisavých kožných afekciách, najmä pri vredoch predkolenia a dekubitoch, keď po vyčistení rany urýchľuje epitelizáciu a tvorbu granulačného tkaniva. Veľmi priaznivo podporuje regeneráciu jaziev. Vodné výťažky sú vhodné na výplachy pri zápalových ochoreniach rodidiel. Protizápalový účinok sa využíva aj v terapii zápalov ústnej dutiny alebo hrdla. V kozmetike sa nechtík používa do prípravkov na suchú a citlivú pleť. Často sa kombinuje s inými druhmi kozmeticky pôsobiacich rastlín. V súčasnosti sa vnútorne nepoužíva.
IT: Nie sú známe. NU: Ojedinele sa môžu vyskytnúť alergie u pacientov citlivých na rastliny čeľade Asteraceae.

Obsah

KASIA SENOVÁ

Cassia senna

čeľaď Asteraceae

CH: Nízky ker s párnoperovitými, celistvookrajovými svetlozelenými listami a žltými kvetmi v súkvetiach.
DG: (Sennae folium) Drogu tvoria kopijovité, celistvookrajové listy zelenožltej farby bez zápachu a chuti.
OL: Antrachinónové deriváty prítomné v redukovanej (antróny a antranoly) alebo v oxidovanej forme (antrachinóny), voľné alebo glykozidovo viazané – známe ako sennozidy A, B, C a D. Farmakologicky účinný je až aglykón reín uvoľnený v hrubom čreve pôsobením bakteriálnej flóry. Lokálnou dráždivosťou spôsobuje zvýšenie črevnej peristaltiky. Okrem toho listy obsahujú flavonoidy (najmä deriváty kempferolu), sliz a živicové substancie.
KI: Užívanie fytofarmák s obsahom kasie nie je vhodné pre ženy počas tehotenstva a dojčenia a pre deti mladšie ako šesť rokov. Podávanie rastlinných prípravkov s obsahom kasia nie je vhodné pre pacientov užívajúcich digoxín alebo silné diuretiká z hľadiska možného vzniku interakcií.
D: Na prípravu záparu: 0,2 – 4 g listovej drogy na deň.
P: Kasia sa používa vo forme záparu ako silné laxatívum; účinok nastupuje po 6 až 8 hodinách po užití. Antrachinónový aglykón reín priamym pôsobením na sliznicu čreva vyvoláva laxatívny efekt.
IT: Kasia v kombinácii s kardioglykozidmi alebo silnými diuretikami môže spôsobiť komplikácie v liečbe. U pacientov užívajúcich kardioglykozidy sa k laxatívnemu účinku kasie pridružuje zníženie ich hladiny. Zvýšené vylučovanie draslíka z organizmu zvyšuje toxicitu súčasne užívaných kardioglykozidov. Straty draslíka sa výrazne zvyšujú u pacientov užívajúcich silné diuretiká a kasiu, v dôsledku čoho vzniká hypokalémia.
NU: Chronické užívanie prípravkov s obsahom kasie môže spôsobiť stratu tekutín, zníženie hladiny draslíka a hnačku, čo môže viesť k dehydratácii a negatívnym účinkom na srdce a svaly. Tiež môže zapríčiniť závislosť správnej funkcie čreva, preto nie je vhodné užívať ju dlhšie ako desať po sebe idúcich dní. Pri prekročení odporučených dávok (20 – 60 mg senozidov na deň, prípadne 0,5 – 2 g listovej drogy na deň) sa prejavia nežiaduce vedľajšie účinky, a to črevné koliky. Ťažkosti vznikajú najmä vtedy, keď sa droga pri príprave varí. Tým sa do roztoku dostanú živicové substancie, ktoré vyvolávajú nepriaznivé účinky. Uvoľňovaním živice do roztoku sa zabráni prípravou záparu vylúhovaním drogy pri izbovej teplote.
UP: Pri príprave záparu drogu v nijakom prípade nevariť! Neužívať dlhodobo pre možnosť vzniku návyku. Stratu draslíka je vhodné dopĺňať potravou s jeho obsahom, napríklad banánmi.

Obsah

HLOH OBYČAJNÝ/JEDNOSEMENNÝ

Crataegus laevigata/monogyna

čeľaď Rosaceae

CH: Drevina s tŕnitými konármi, listy sú striedavé, stopkaté, vajcovité, trojlaločnaté až päťlaločnaté. Biele kvety vyrastajú na konci stoniek, usporiadané do vrcholíkových súkvetí. Plody sú červené malvičky.
DG: (Crataegi flos, Crataegi folium) Drogu tvoria vajcovité, trojlaločné až sedemlaločné, k stopke sa zužujúce listy (C. monogyna), alebo naopak vajcovité, klinovité listy s tromi až piatimi zárezmi (C. laevigata). Biele kvety majú päť okrúhlych korunných lupienkov s mnohými tyčinkami. Droga má osobitý príjemný pach a slabo horkastú chuť.
OL: Farmakologicky významné látky sú flavonoidy (hyperozid, rutín, kvercetín-ramnogalaktozid, vitexín). Droga ďalej obsahuje zmes triterpenoidných kyselín (krategovú, oleanolovú a ursolovú kyselinu), proantokyanidíny, triesloviny a pektíny.
KI: Fytofarmaká s obsahom hlohu nie sú vhodné pre tehotné a dojčiace ženy, neodporúčajú sa ani deťom do 12 rokov.
D: Na prípravu záparu: 1 čajová lyžička (1,8 g) listovej a kvetnej drogy; užíva sa 2- až 3-krát denne počas niekoľkých týždňov. Dávka na deň predstavuje 1,5 – 3,5 g. Tekutý extrakt: 0,5 – 1 ml (1 : 1 v 25% eta nole); užíva sa 3-krát denne. Tinktúra: 1 – 2 ml (vňať 1 : 5 v 45% etanole), 7,5 – 15 ml (list 1 : 5), 7,5 – 17,5 ml (plod 1 : 5).
P: Droga účinkuje na srdcovo-cievny systém. Rozširuje koronárne cievy, čím sa zlepší krvný prietok a znižuje sa krvný tlak. Na srdce má pozitívne inotropný účinok. Súčasne sa zvyšuje minútový objem srdca a zlepšuje sa cirkulácia v organizme. Flavonoidy pozitívne ovplyvňujú lámavosť a pružnosť krvných kapilár, pôsobia aj spazmolyticky na hladké svalstvo. Indikuje sa v terapii chronických srdcovo-cievnych ochorení, pri hypertenzii, srdcových dysrytmiách a zhoršenej cirkulácii krvi, najmä v prípadoch, keď je zlá tolerancia digitalisových prí
pravkov.
IT: Hloh zvyšuje účinok kardiotoník a hypertenzív.
NU: V terapeutických dávkach neboli zaznamenané žiadne nežiaduce účinky. Vysoké dávky však môžu vyvolať zníženie krvného tlaku (hypotenziu) a útlm. Okrem toho prekročenie odporúčaného dávkovania spôsobuje poruchy srdcového rytmu, únavu, chvenie a závraty. V ojedinelých prípadoch sa ako vedľajšie účinky drogy môžu objaviť vyrážky, svrbenie a únava.
UP: Fytofarmaká s obsahom hlohu nie sú v nijakom prípade vhodné na samoliečenie. Vždy je nutná konzultácia s lekárom alebo lekárnikom.

Obsah

ECHINACEA PURPUROVÁ

Echinacea purpurea

čeľaď Asteraceae

CH: Trváca bylina s priamou drsnou stonkou, dorastajúcou do výšky 0,6 – 1,5 m. Stonkové listy sú protistojné, vajcovito kopijovité, smerom k báze mierne zašpicatené, so zúbkovitým okrajom. Povrch listov je na oboch stranách drsný. Nápadné kvety purpurovočervenej farby sú usporiadané v úboroch na konci stoniek. Kvetné lôžko je vypuklé a ostnaté. Listene kvetného lôžka sú čiarkovité a úzko kopijovité.
DG: (Echinaceae purpureae herba) Drogu tvorí čerstvá kvitnúca vňať rastliny. (Echinaceae purpureae radix) Drogu tvorí krátky viachlavový podzemok, z ktorého vyrastajú husté zväzkovité korene. (Echinaceae purpureae flos et folium) Drogu tvoria usušené kvety a listy rastliny.
OL: Z obsahových látok sa v droge vyskytujú polyfenolové látky (kyselina škoricová a jej deriváty, ako je kyselina kávová a chlorogénová), polysacharidy, polyíny, seskviterpénové alkoholy, triesloviny, flavonoidy a v malom množstve i pyrolizidínové alkaloidy.
KI: Droga a prípravky z nej nie sú vhodné pre pacientov s progresívnymi systémovými ochoreniami, tuberkulózou, autoimunitnými ochoreniami, ako napríklad AIDS, HIV, leukopatia a skleróza multiplex. Rovnako pacientom s astmou, ekzémom alebo s vysokou horúčkou sa odporúča užívaniu echinacey vyhnúť, často sa u nich totiž vyskytuje alergická reakcia. Pre nedostatok toxikologických dát nie je echinacea vhodná ani pre tehotné a dojčiace ženy.
D: Na prípravu záparu: 1,5 – 2 g (príp. 2 čajové lyžičky) drogy (vňat, kvet, koreň); užíva sa 3-krát denne. Tinktúra: 10 – 30 kvapiek (koreň), 1 – 2 ml (vňať); užíva sa 3-krát denne. Tekutý extrakt: 0,25 – 1 ml
(1 : 1 v 45% etanole); užíva sa 3-krát denne.
P: Echinacea sa používa vo forme extraktov, sirupov a tinktúr, najmä pri terapii ochorení z prechladnutia; v takých prípadoch skracuje trvanie ochorenia a redukuje aj jeho prejavy. Je vhodné kombinovať ju so zinkom a vitamínom C. Celkovo pôsobí ako podpora imunitného systému.
IT: Nie sú známe.
NU: V terapeutických dávkach neboli zaznamenané žiadne nežiaduce účinky. V ojedinelých prípadoch sa môže vyskytnúť zhoršenie metabolizmu u pacientov s diabetom, nauzea, vracanie a akútne alergické reakcie. Prípravky s obsahom echinacey sa neodporúča užívať dlhšie ako 2 až 8 týždňov.
UP: Koreň a vňať sa používajú na prípravu tinktúry a liehových extraktov. Do čajových zmesí sa nepoužíva, pretože jej účinnosť sa sušením výrazne znižuje. Účinok sa zachová, ak sa čaj pripraví z čerstvej rastliny.

Obsah

PRASLIČKA ROĽNÁ

Equisetum arvense

čeľaď Equisetaceae

CH: Trváca bylina dorastajúca do výšky 10 – 60 cm. Na jar vyrastá žltá až červenohnedá plodná byľ s blanitou pošvou na každom článku, zakončená výtrusným klasom. Po odumretí tohto výhonku vyrastie v lete neplodná zelená, praslenovito rozkonárená, drsná stonka.
DG: (Equiseti herba) Drogu tvoria iba neplodné zelené byle, ktoré sú tuhé, duté, veľmi krehké, článkované a mnohorebrové. V článkoch sa praslenovite rozkonárujú na jednoduchšie konáriky. Droga je bez zápachu a má nevýraznú chuť.
OL: Hlavnou účinnou zložkou prasličky je kyselina kremičitá, ktorej obsah v droge sa pohybuje až do 10 %. Ďalej obsahuje saponíny (ekvizetonín), flavonoidy (kvercetínové, kempferolové a luteolínové glykozidy) a stopy alkaloidov, hliníka a draslíka.
KI: Praslička nie je vhodná pre pacientov s kardiopatiami alebo nefrózou. Nie je vhodná ani pre dojčatá, malé deti, tehotné alebo dojčiace ženy.
D: Na prípravu záparu: 1,5 g drogy na šálku vody; pije sa niekoľkokrát denne. Tekutý extrakt: 2 – 4 ml; užíva sa denne. Tinktúra: 2 až 6 ml denne.
P: Droga sa terapeuticky používa predovšetkým ako diuretikum bez zmeny elektrolytov, čo sa využíva pri liečbe a prevencii močových kameňov a pri zápale močových ciest. Močopudné účinky podmieňujú aj flavonoidy a dusičnan draselný.
IT: Nie sú známe.
NU: V terapeutických dávkach neboli zaznamenané žiadne nežiaduce účinky. Napriek tomu nie je vhodné užívať dlhšie ako 7 dní. V ojedinelých prípadoch sa môže vyskytnúť seboroická dermatitída.
UP: U detí môže pri žuvaní surových stoniek prasličky vzniknúť otrava, ktorá sa prejavuje rovnako ako pri otrave nikotínom. Užívanie surovej rastliny spôsobuje znížený obsah tiamínu (vitamínu B₁).

Obsah

JAHODA OBYČAJNÁ

Fragaria vesca

čeľaď Rosaceae

CH: Trváca bylina s dlhými poplazmi, ktoré vyrastajú z prízemnej ružice trojpočetných listov so zúbkatým okrajom. Kvety vyrastajú na vrchole jednoduchých stoniek, usporiadané v okolíkovom vrcholíku, sú bielej farby. Plody sú červené opadavé plodstvá (jahody).
DG: (Fragariae folium) Drogu tvoria mladé trojpočetné listy s krátkymi stopkami. Droga nemá pach a chuť má horkastú a slizovitú.
OL: Hlavné farmakologicky účinné látky sú katechínové triesloviny. Droga ďalej obsahuje flavonoidy, silicu, leukoantokyány a kyselinu askorbovú.
KI: Užívaniu fytofarmák s obsahom tejto drogy by sa mali vyhnúť precitlivení jedinci, alergickí na jahody.
D: Na prípravu záparu: 1 g (1 čajová lyžička) na šálku vody; užíva sa 2- až 3-krát denne. Na prípravu odvaru: 5 – 20 g na dva poháre vody.
P: Flavonoidy pôsobia v droge diureticky. Triesloviny podmieňujú adstringentný a antiflogistický účinok. Používa sa zväčša v kombinácii iných diuretických a adstringentných drog v pediatrickej a geriatrickej praxi. Mladé listy sa môžu používať každodenne ako náhrada za čínsky čaj (pravý čaj).
IT: Rovnako ako ostatné trieslovinové drogy tvorí s dvojmocnými kovmi (Al, Cu, Mg, Ca) neúčinný komplex, preto nie je vhodné súbežne užívať zápary z drogy a antacidy, prípadne. multivitamínové prípravky s obsahom uvedených dvojmocných kovov.
NU: V terapeutických dávkach nie sú známe žiadne nežiaduce účinky okrem alergie, ktorá sa po užití plodov vyskytuje u citlivých jedincov.

Obsah

HOREC ŽLTÝ

Gentiana lutea

čeľaď Gentianaceae

CH: Trváca bylina s priamou stonkou, ktorá nesie veľké elipsovité protistojné listy. V pazuchách listov vyrastajú na dlhých stopkách zväzočky kvetov sírovožltej farby. Bylina dorastá do výšky 60 – 100 cm. Plody sú jednopuzdrové tobolky.
DG: (Gentianae radix) Drogu tvorí málo rozkonárený valcovitý koreň a pozdĺžne brázdený a priečne pásikovaný podzemok, zvonka žltohnedý až červenkastý. Droga má slabý osobitý pach a sladkastú, neskôr nepríjemne horkú chuť.
OL: Hlavné obsahové látky tvoria sekoiridoidové horčiny (genciopikrín, amarogentín). Droga ďalej obsahuje žlté farbivo, gentisín, sacharózu, pektín. Škrob v droge chýba.
KI: Užívanie fytofarmák s horcom sa neodporúča pre pacientov s hyperaciditou, zápalom žalúdka, vredmi žalúdka a duodéna. Nie je vhodný ani pre pacientov s vysokým krvným tlakom. Neodporúča sa ani počas tehotenstva a dojčenia.
D: Čerstvý koreň: 0,5 – 1 kávová lyžička. V práškovanej forme: 0,25 až 0,5 g; užíva sa 2- až 3-krát denne pol hodiny pred hlavnými jedlami. Na prípravu záparu alebo studeného macerátu: 1 g drogy (príp. 0,5 kávovej lyžičky) na šálku čaju; pije sa 3-krát denne pred jedlom. Na prípravu odvaru: 5 g drogy sa varí 5 minút v 200 ml vody; užíva sa 1 lyžica pol hodiny pred jedlom. Tinktúra: 1 – 4 ml (1 : 5 v 45% etanole); užíva sa 3-krát denne pred jedlom. Tekutý extrakt: 2 až 4 g.
P: Droga horkou chuťou už v ústach podporuje tvorbu slín a pria
mym pôsobením na sliznicu tráviacej sústavy zvyšuje tvorbu tráviacich enzýmov a žalúdočnej kyseliny. Súčasne zlepšuje motilitu tráviacej sústavy. Okrem toho iný výrazný terapeutický efekt nemá. Využíva sa ako amárum (purum) – stomachikum pri nechutenstve, anorexii spojenej s nedostatočnou tvorbou slín i žalúdočnej kyseliny a dyspepsii.
IT: Nie sú známe. NU: Vyššie dávky môžu podráždiť sliznicu tráviacej sústavy, vyvolať nevoľnosť, vracanie a bolesti hlavy.

Obsah

GINKO DVOJLALOČNÉ

Ginkgo biloba

čeľaď Ginkgoaceae

CH: Strom dorastajúci do výšky 40 metrov. Korunu má kužeľovitú, samčie jedince štíhlejšiu. Typické sú ploché dvojlaločné listy s rôznymi výrezmi a vejárovitou žilnatinou.
DG: (Ginkgo folium) Drogu tvorí usušený list alebo jeho úlomky. List je žltozelenej, žltohnedej alebo sivastej farby, na vrchnej strane tmavší, celistvookrajový, s nepravidelnými zárezmi rôznej veľkosti, s nepravidelnými lalokmi alebo bez lalokov. Čepeľ listu je 4 – 10 cm široká, klinovitá, dvojlaločná, niekedy však bez lalokov.
OL: Flavónové glykozidy – kempferol, kvercetín, izoramnetín a terpénové laktóny – ginkolidy a bilobalidy.
KI: Lieky a výživové doplnky s obsahom ginka sú kontraindikované u pacientov s poruchami zrážania krvi, pri krvácavých stavoch a výraznejšom znížení agregability erytrocytov alebo trombocytov, tiež u pacientov užívajúcich heparín a iné antikoagulanciá. Neodporúčajú sa v tehotenstve, počas dojčenia ani deťom do 12 rokov.
D: Tekutý extrakt: 0,5 ml 3- až 4-krát denne (alebo 80 – 120 mg/deň). Tinktúra: 0,5 ml 3- až 4-krát denne.
P: Štandardizovaný extrakt z ginko biloby (Egb761) má hemoreologické, antioxidačné, vazodilatačné a neuroprotektívne účinky, zvyšuje pamäťovú výkonnosť, prietok krvi mozgom, koronárny prietok a blokuje účinky PAF faktora aktivujúceho krvné doštičky. Už pred 5 000 rokmi využívala stará čínska medicína účinky ginka na terapiu porúch pamäte, na bolesti hlavy a závraty. V súčasnosti najnovšie poznatky poukazujú na možnosti jeho širšieho využitia, najmä pri cerebrálnej, srdcovej a periférnej ischémii, pri traumatickom poškodení mozgu, pri poruchách duševnej výkonnosti, obzvlášť na podklade chronickej mozgovej cievnej nedostatočnosti. Potvrdená bola aj účinnosť pri terapii Alzheimerovej choroby.
IT: Ginkolidy sú silnými inhibítormi PAF (faktora aktivujúceho krvné doštičky), preto nie je vhodná kombinácia ginka s antikoagulanciami a antitrombotikami. V skúškach in vitro flavónové aglykóny, najmä kvercetín, a z biflavonoidov amentoflavón, inhibuje enzým CYP 450 izoformu CYP 2C9. Tieto zistenia si však vyžadujú vyhodnotenie v klinických skúškach.
NU: V terapeutických dávkach neboli zaznamenané žiadne nežiaduce účinky. Výživové doplnky s obsahom kyseliny ginkolovej môžu spôsobiť tráviace ťažkosti a bolesti hlavy.
UP: Semená ginka sú jedovaté (toxín 4-O-methylpyridoxín), ich užitie vo veľkom množstve môže spôsobiť vážne problémy, otravy až smrť.

Obsah

BREČTAN POPÍNAVÝ

Hedera helix

čeľaď Araliaceae

CH: Vždyzelený popínavý krík, jediný zástupca čeľade aralkovitých u nás. Má trojlaločné až päťlaločné listy na kvitnúcich konárikoch vajcovité, s celistvým okrajom. Zo zelenkastých kvetov v okolíkoch dozrievajú na jar modročierne jedovaté bobule.
DG: (Hederae folium) Drogu tvoria kožovité laločnaté tmavozelené a lesklé listy. Pach drogy je slabý. Chuť je horkastá, mierne škrabavá.
OL: Hlavné obsahové látky sú saponíny, označované ako hederakozidy, prevažne bidezmozidy s aglykónmi, hederagenínom, kyselinou oleanolovou a bajogenínom. Fenolové zlúčeniny okrem flavonoidov (rutínu, kempferolu, izokvercetínu) reprezentuje aj kyselina chlorogénová, kávová, rozmarínová a protokatechová. V malom množstve v listoch nájdeme i vitamín A a E.
KI: Nie sú známe.
D: Na prípravu záparu: 0,5 g na šálku čaju; pije sa 1- až 3-krát denne; 1/2 čajovej lyžičky (1g) práškovanej drogy.
P: Hederakozidy pôsobia sekretolyticky dráždením nervových zakončení v sliznici žalúdka a zároveň podráždením vagového ústredia, čím reflexne zvyšujú tvorbu a vylučovanie riedkeho hlienu v prieduškách. Okrem toho dráždia aj dychové a kašľové centrum, čo sa prejaví častejším odkašliavaním – expektoračný a sekretomotorický účinok. Hederakozidy majú aj spazmolytický účinok na hladké svalstvo dýchacích ciest, porovnateľný s účinkom ß₂-sympatomimetík. Štandardi
zovaný extrakt z brečtanu sa používa v terapii zápalových ochorení dýchacích ciest ako podporná liečba pri bronchiálnej astme a chronických spastických bronchitídach. Vhodný je aj pri chrípke a nachladnutí. Najnovšie výskumy dokazujú antioxidačný účinok extraktov brečtana, pričom najväčšiu aktivitu zo všetkých saponínov vykazuje ?-hederín, a to väčšiu ako vitamín E.
IT: Nie sú známe.
NU: Pri dodržaní bežných terapeutických dávok nie sú známe žiadne nežiaduce účinky. Problémy môžu nastať pri prekročení odporučeného dávkovania. Väčšie dávky saponínov nadmerne dráždia žalúdočnú a črevnú sliznicu, čím môžu vyvolať vracanie, hnačku a krvácanie z črevných kapilár. Opatrnosť treba zvýšiť u pacientov s ochoreniami tráviacej sústavy. Pri perorálnom podávaní sa saponíny vstrebávajú iba čiastočne. Ale pri poškodení sliznicového epitelu alebo pri zápaloch a toxických poškodeniach tráviacej sústavy sa môže zvýšiť ich resorpcia do krvi, keď sa prejaví hemolytický účinok.
UP: Čerstvé listy a plody brečtana sú toxické. Spôsobujú podráždenie tráviacej sústavy, krvavé hnačky až smrť. Sama rastlina môže vyvolať kontaktnú dermatitídu. U nás sú priotrávenia bobuľami raritné, skôr sa stretneme s dotykovou alergiou na brečtan.

Obsah

CHMEĽ OBYČAJNÝ

Humulus lupulus

čeľaď Cannabaceae

CH: Trváca bylina s dlhou popínavou stonkou, dorastajúcou až do dĺžky 6 m. Listy sú stopkaté, dlaňovito 3- až 5-laločnaté, s pílkovitým okrajom. Na konci stonky alebo v listových pazuchách vyrastajú tyčinkové kvety v koncových zložitých strapcoch alebo samičie kvety v krátkych klasoch. Pri dozrievaní sa listence súkvetí zväčšia a tvoria šištice. Plody sú nažky.
DG: (Lupuli strobilus) Drogu tvoria vajcovité šištice, zložené zo sediacich, strechovito sa kryjúcich tenkých palistov, ktoré nesú v pazuchách samičie kvietky. Kvety i palisty majú na spodine zlatožlté lesklé žliazky (Lupuli glandulae). Droga má silný korenistý pach a mierne horkú a škrabavú chuť.
OL: Hlavné obsahové látky sú horčiny (humulón, lupulón), ktoré sa nachádzajú v živici v šišticiach. Droga ďalej obsahuje silicu, triesloviny, flavonoidy (glykozidy kempferolu a kvercetínu).
KI: Fytofarmaká s obsahom chmeľu sú nevhodné pre tehotné a dojčiace ženy. Nie sú vhodné ani pri depresívnych stavoch, keď sa môžu zhoršiť alebo zvýrazniť príznaky tohto ochorenia.
D: Na prípravu záparu (Lupuli strobilus): 0,5 – 1 g drogy (1 kávová lyžička) na šálku vody; užíva sa niekoľkokrát denne. Maximálna jednotlivá dávka je 10 g a maximálna denná dávka 15 g. Tekutý extrakt: 0,2 g, užíva sa niekoľkokrát denne. Priemerná dávka drogy Lupuli glandulae je 0,5 – 1 g ako sedatívum alebo 1 – 2 g ako hypnotikum; užíva sa v pilulkách a kapsuliach niekoľkokrát denne.
P: V praxi sa využíva najmä sedatívny účinok drogy pri nervovej podráždenosti, nepokoji, nespavosti, stavoch napätia a vyčerpania. Horčiny napomáhajú aj vylučovanie žalúdočnej šťavy. Užívanie drogy sa osvedčilo aj pri nedostatočnom vylučovaní žalúdočnej kyseliny s chronickou kvasnou alebo hnilobnou dyspepsiou. Je známy aj estrogénny účinok drogy. Preto je nutná opatrnosť pri estrogén dependentných ochoreniach.
IT: Fytofarmaká s obsahom chmeľových šištíc potenciujú tlmivý účinok súbežne užívaných sedatív alebo alkoholu. NU: V bežných terapeutických dávkach neboli zaznamenané žiadne nežiaduce účinky. Užívanie vyšších dávok sa neodporúča.

Obsah

ĽUBOVNÍK BODKOVANÝ

Hypericum perforatum

čeľaď Hypericaceae

CH: Trváca bylina, vysoká 60 – 100 cm. Listy sú celistvookrajové, sediace,vajcovitého až elipsovitého tvaru. Žltooranžové kvety vytvárajú vrcholík vidlíc.
DG: (Hyperici herba). Drogu tvoria celé alebo rezané usušené kvitnúce vrcholky materskej rastliny. Kvety sú päťpočetné, oranžovožlté, na okrajoch s čiernymi žľaznatými chlpmi, usporiadané do koncového vidlicovitého vrcholíka. Listy sú oválne, prísediace, s čiernymi žľaznatými chlpmi na okrajoch.
OL: Z celkového množstva obsahových látok, ktoré ľubovník obsahuje, sú farmakologicky účinné predovšetkým antraglykozidy – naftodiantróny (hypericín, pseudohypericín), flavonoidy (kvercetín, hyperozid, kvercitrín, izokvercitrín, rutín, kempferol) a floroglucinové deriváty. Vedľajšími látkami sú silica, katechínové triesloviny, prokyanidíny, leucoanto
kyanidíny, fenolové kyseliny, kumaríny, steroly a ich estery, mastné kyseliny, aminokyseliny, karotenoidy.
KI: Tehotenstvo, intenzívne vystavovanie sa slnečnému žiareniu alebo solárnemu ošetreniu.
D: Na prípravu záparu: 2 – 4 g sušenej drogy na šálku čaju; pije sa 1- až 2-krát denne počas maximálne 4 – 6 týždňov (0,2 až 1 mg hypericínu denne). Štandardizovaný extrakt: 300 mg 3-krát denne. Tekutý extrakt: 2 – 4 ml 3-krát denne. Tinktúra: 2 – 4 ml 3-krát denne.
P: Ľubovník sa pre jeho široké spektrum účinkov využíval v ľudovom liečiteľstve už v minulosti. V súčasnosti je známy predovšetkým ako prírodné antidepresívum. Indikuje sa v terapii miernej formy neurotickej depresie, pri melanchólii, migréne, hormonálnych poruchách, rôznych formách strachu, nervovej vyčerpanosti. Najnovšie sa uvažuje o využití aj jeho antimikrobiálnej, imunotropnej a cytotoxickej aktivity.
IT: Ľubovník je induktor pečeňových enzýmov (CYP 450) izoformy 3A4. Indukovaný enzým urýchlením metabolizmu liekov znižuje ich hladinu (warfarínu, teofilínu, digoxínu, cyklosporínu a orálnych kontraceptív) v krvi. Nie je vhodná ani kombinácia ľubovníka (inhibítor MAO) s liečivami zo skupiny fenyletylamínov a s potravinami, ako sú syry, víno, pivo, čokoláda, ktoré sú metabolizované MAO.
NU: V bežných terapeutických dávkach neboli v klinických štúdiách dokázané žiadne škodlivé účinky. Je však dôležité upozorniť pacienta na obmedzenie slnenia počas letných mesiacov vzhľadom na fotodynamický potenciál ľubovníka. Pri užití vysokých dávok a vystaveniu slnečnému žiareniu sa môže vyskytnúť fotosenzitívna reakcia. Prejavuje sa zápalom kože a spáleninami.

Obsah

YZOP LEKÁRSKY

Hyssopus oficinalis

Čeľaď Lamiaceae

CH: Trváci, husto rozkonárený vždyzelený ker dorastajúci do výšky 40 až 120 cm. Na priamych štvorhranných stonkách vyrastajú úzke, čiarkovito kopijovité, jemne ochlpené, lesklé listy. V pazuchách listov sa nachádzajú jemne ochlpené riedke paprasleny sýtomodrých až modrofialových päťpočetných rúrkovitých kvetov s dvojpyskatou korunou. Plody sú tvrdky.
DG: (Hyssopi herba) Drogu tvorí celá usušená vňať sivej farby s kvetmi bez drevnatejúcich častí stoniek a plodov. Má korenistú gáfrovú vôňu a príjemnú horko-korenistú chuť.
OL: Hlavnú farmakologicky účinnú obsahovú látku predstavuje silica (pinén, limonén). Droga ďalej obsahuje flavonoidy, triesloviny, kyselinu oleánovú a ursolovú.
KI: Nie je vhodný pre tehotné a dojčiace ženy.
D: Na prípravu záparu: 1 – 2 kávové lyžičky na šálku čaju; pije sa 3-krát denne. Tekutý extrakt: 2 – 4 ml denne. Izolovaná silica: 1 – 2 kvapky éterického oleja ako expektorans.
P: Silica má výrazné antiseptické vlastnosti, ktoré sa využívajú v terapii zápalov ústnej dutiny a hltana na kloktanie alebo výplachy. Tento účinok podporujú aj flavonoidy a triesloviny. Silica sa vylučuje vydychovaním, čím uľahčuje odkašliavanie a odhlienenie pri zápaloch horných dýchacích ciest a pri astme. Súčasne pôsobí bakteriostaticky priamo na sliznicu dýchacích ciest. Preto sa ordinuje rovnako pri zápalových ochoreniach dýchacích ciest, ako aj pri chronických respiračných chorobách. Uvedené účinky sa využívajú aj pri mikro
biálnych dyspepsiách a iných zápalových ochoreniach tráviacej sústavy.
IT: Nie sú známe.
NU: V terapeutických dávkach neboli zaznamenané žiadne nežiaduce účinky. Keďže silica má centrálne stimulačné účinky, môže podávanie izolovanej silice vo vysokých dávkach vyvolať celkové kŕče.

Obsah

OMAN PRAVÝ

Inula helenium

čeľaď Asteraceae

CH: Trváca bylina s priamou ryhovanou, v hornej časti rozkonárenou stonkou, zakončenou výraznými žltými kvetmi. Prízemné listy sú vajcovité, na báze srdcovité, sediace, široko kopijovité, na rube plstnaté. Plody sú nažky.
DG: (Inulae radix) Drogu tvorí usušený podzemok s koreňmi. Podzemok je valcovitý, žltohnedý, v čerstvom stave silne aromatický. Droga má aromatický pach a korenisto-horkú chuť.
OL: Hlavné obsahové látky sú horčiny so seskviterpénovými laktónmi (alantolaktón, izoalantolaktón, kostunolid, germakrén-D-laktón). Ďalej obsahuje až 44 % polysacharidu inulínu, silicu, triterpény a steroly.
KI: Tehotenstvo, dojčenie.
D: Na prípravu záparu: štvrť čajovej lyžičky práškovaného koreňa na 1 šálku (200 ml), 0,5 g (pol kávovej lyžičky) sušeného koreňa na šálku (200 ml); pije sa 3-krát denne po lyžiciach pred jedlom. Tekutý extrakt: 1,5 – 4 ml (1 : 1 v 25% etanole), 3-krát denne. Tinktúra: 20 – 40 kvapiek denne.
P: Koreň omana pravého podporuje tvorbu žalúdočnej šťavy a peristaltiku. Indikuje sa pri chronických dyspepsiách s meteorizmom a kolikami. Pôsobí aj mierne cholereticky, diureticky a antisepticky. Liehové výťažky, ktoré obsahujú viac silice ako zápar, pôsobia sekretolyticky. Alantolaktón má silné antelmintické účinky. Pôsobí aj protizápalovo, imunostimulačne a hypotenzívne. Droga sa ďalej využíva na izoláciu inulínu. Izolovaný polysacharid sa používa vo výžive diabetikov, na výrobu fruktózy alebo na prípravu živných pôd v bakteriológii.
IT: Alantolaktón pôsobí hypotenzívne, preto sa nedoporúča užívať fytofarmaká s jeho obsahom spolu s liekmi na úpravu krvného tlaku.
NU: V bežných terapeutických dávkach nie sú známe žiadne nežiaduce účinky. Pri prekročení odporučeného dávkovania sa vyskytuje hnačka, kŕče, vracanie. Seskviterpénové laktóny, špecificky alantolaktón, sú potenciálne alergény a pôsobia dráždivo. Aj pri manipulácii s drogou môže nastať podráždenie slizníc.

Obsah

ORECH VLAŠSKÝ

Juglans regia

čeľaď Juglandaceae

CH: Mohutný strom so širokým kmeňom a rozložitou korunou. Listy sú striedavé, nepárnoperovito zložené. Jednotlivé listy sú kopijovité, celistvookrajové, tmavozelenej farby. Kvety rastú v jahňadách. Plody sú černejúce kôstkovice.
DG: (Juglandis folium) Drogu tvoria usušené mladé, kožovité, tmavozelené, lesklé listy vajcovitého tvaru, končisté a celistvookrajové. Droga má osobitý príjemný pach a adstringentnú, horkastú a škrabavú chuť.
OL: Hlavné účinné látky sú triesloviny. Droga ďalej obsahuje silicu (juglón, hydrojuglón), flavonoidy, kyselinu gallovú, kávovú a neochlorogénovú.
KI: Nie sú známe.
D: Na prípravu odvaru: 1 g (pol kávovej lyžičky) na šálku vody, prípadne 2 – 3 g na 100 ml vody. Na celkové kúpele sa použije 500 až 1 000 g listov. Tekutý extrakt: 4 – 8 ml.
P: List orecha sa používa predovšetkým externe vo forme kúpeľov, obkladov a výplachov ako silné adstringens. Vnútorné užívanie sa v súčasnosti stalo obsolentným. Indikuje sa pri zápaloch dutiny ústnej, ako sú stomatitídy, gingivitídy, glositídy, tiež pri faryngitídach, akné, ekzémoch, prurite, pyodermii, zápaloch kože, na opuchy, ako hemostatikum a dezinficiens.
IT: Nie sú známe.
NU: V terapeutických dávkach neboli zaznamenané žiadne nežiaduce účinky. Pri chronickom externom užívaní boli zaznamenané kancerogénne účinky. Juglón pôsobí mutagénne.

Obsah

LEVANDUĽA ÚZKOLISTÁ

Lavandula angustifolia

čeľaď Lamiaceae

CH: Poloker s priamymi konármi, dorastajúci do výšky 50 cm. Listy sú čiarkovité, na rube srstnaté. Fialové kvety v chudobných papraslenoch vytvárajú na vrchole stoniek klas. Plody sú lesklé tvrdky.
DG: (Lavandulae herba, Lavandulaeflos) Drogu tvorí usušená vňať bez zdrevnatených častí stoniek alebo samostatne kvet rastliny. Kvety sú nerozkvitnuté, modrosivé, s rúrkovitým kalichom. Droga má charakteristickú aromatickú vôňu. (Lavandulae aetheroleum) Izolovaná silica z kvetov levandule získaná destiláciou vodnou parou.
OL: Hlavnou účinnou látkou drogy je silica. Silica je zložená z 30 doteraz známych zložiek, z ktorých sú najvýznamnejšie estery linalolu (linalol, nerol, borneol, geraniol, cineol a karyofylén). Kvet a vňať obsahujú aj triesloviny, antokyány a horčiny.
KI: Izolovaná silica nie je vhodná pre deti na vnútorné užívanie.
D: Na prípravu záparu: 1 – 2 čajové lyžičky (príp. 1,5 g) kvetov na šálku vody; užíva sa niekoľkokrát denne, predovšetkým pred spaním. Na prípravu záparu z vňate sa použijú 2 – 3 čajové lyžičky (3 – 4,5 g) drogy. Na prípravu kúpeľa: 20 – 100 g kvetov na 20 litrov vody. Tinktúra: 2 – 4 ml. Silica: 2 – 4 kvapky (20 až 80 mg) silice; užíva sa na kocke cukru.
P: Účinné zložky pôsobia spazmolyticky a zlepšujú odtok žlče do dvanástnika. Na bakteriostatický účinok drogy sú citlivé Bacillus, Candida, Escherichia a Staphylococcus. Okrem toho levanduľa pôsobí diureticky a sedatívne. Kvety a vňať sa používajú ako sedatívum, nervínum pri neurasténii, hystérii, nespavosti a všetkých nervových podráždeniach a ako cholagogum a spazmolytikum pri dyspepsiách, spomalenej peristaltike a kolikách. Izolovaná silica pôsobí ako derivans, iritans a dezinficiens. Často sa používa aj ako korigens chuti a vône. Indikuje sa zvonka vo forme liehového roztoku v terapii pruritu, ekzémov a svrabu.
IT: Nie sú známe. NU: Pri dodržiavaní terapeutických dávok neboli zistené žiadne nežiaduce účinky.

Obsah

ĽAN SIATY

Linum usitatissimum

čeľaď Linaceae

CH: Jednoročná bylina s priamou stonkou, v hornej časti rozkonárenou a dorastajúcou do výšky až 1,5 m. Jednoduchá stonka nesie sediace čiarkovité, celistvookrajové listy a jasnomodré dlhostopkaté kvety, usporiadané v riedkej metline. Plody sú guľaté tobolky.
DG: (Lini semen) Drogu tvorí ploské vajcovité, tupo končisté semeno žltohnedej až červenohnedej farby. Je lesklé a hladké. Droga nemá pach a má mierne olejovitú, slizovú chuť.
OL: Farmakologicky účinnou látkou je sliz. Droga ďalej obsahuje olej, fosfatidy, steroly a kyanogénne glykozidy (linamarín a lotaustralín).
KI: Nie je vhodný pre pacientov s črevnou obštrukciou a diverkulitídou.
D: 1 polievková lyžica celých alebo drvených semien (nie mletých) sa zapije 150 ml vody; užíva sa 2-krát denne.
P: Sliz je zodpovedný za laxatívny účinok. Napúčaním sa zväčšuje objem a zmäkčuje sa obsah hrubého čreva. To vedie k zrýchleniu črevnej peristaltiky. Indikuje sa v terapii ochorení žalúdka a čriev spojených s atóniou hladkého svalstva čriev. Pre mucilaginózny efekt sa môže ordinovať aj pri vredoch žalúdka a dvanástnika.
IT: Ľanové semená nie je vhodné užívať súbežne s ostatnými liekmi; dochádza totiž k zníženiu ich absorpcie. Nie je vhodná ani ich kombinácia s antiperistaltikami (napr. s LOPERAMIDOM).
NU: V terapeutických dávkach neboli zaznamenané žiadne nežiaduce účinky.
UP: Pri požití vysokých dávok je možná intoxikácia kyanovodíkom, ktorý sa uvoľňuje zo semien pri drvení z linamarínu a lotaustralínu. Maximálna dávka pre dospelých sú 2 polievkové lyžice drvených semien denne.

Obsah

SLEZ LESNÝ

Malva sylvestris

Čeľaď Malvaceae

CH: Dvojročná až trváca bylina s poliehavou tenkou stonkou, dorastajúcou do výšky 25 – 120 cm. V pazuchách dlaňovito päťzárezových listov s okrúhlymi lalokmi vyrastajú fialkastoružové kvety na dlhých stopkách. Plody tvoria diskovité útvary.
DG: (Malvaeflos, Malvae folium) Drogu tvoria tmavofialové kvety s piatimi opačne vajcovitými korunnými lupienkami s tmavšími žilkami. Drogu tvoria aj dlhostopkaté päťlaločnaté až sedemlaločnaté listy, na báze srdcovité, okrúhle až obličkovité, s nepravidelne pílkovitým okrajom.
OL: Hlavná obsahová látka je sliz. Droga obsahuje aj triesloviny. Zafarbenie kvetu podmieňuje významný antokyánový glykozid, označovaný ako malvín.
KI: Nie sú známe.
D: Na prípravu záparu: 1,5 g (1 kávová lyžička) kvetnej drogy, 2 g listovej drogy na šálku (200 ml) čaju, prípadne 5 g kvetnej alebo listovej drogy na deň; pije sa 2- až 3-krát denne. Tekutý extrakt: 2 – 8 ml.
P: Sliz pôsobí povrchovo. Nevstrebáva sa a na sliznici hrtana vytvára ochranný film, čím bráni dráždeniu na kašeľ. Pôsobí mucilaginózne a pre obsah trieslovín mierne adstringentne. Slez sa ordinuje pri bolestivých zápaloch ústnej dutiny, hltana a horných dýchacích ciest. Osvedčil sa pri zápaloch bez expektorácie a pri neproduktívnom dráždivom kašli. Menej sa využíva v terapii ochorení tráviacej sústavy.
IT: Fytofarmaká s obsahom slizov pri súbežnom užívaní s niektorými liečivami rozpustnými v tukoch znižujú vstrebávanie napríklad vitamínov A, D, E, K, hypolipidemík a i., ale predlžujú účinok látok rozpustných vo vode.
NU: Pri užívaní terapeutických dávok nie sú známe žiadne nežiaduce účinky.

Obsah

RUMANČEK KAMILKOVÝ

Matricaria recutita

čeľaď Asteraceae

CH: Jednoročná príjemne aromatická rastlina, dorastajúca do výšky 10 až 60 cm. Typickým znakom sú koncové úbory na dlhých stopkách. Kvet tvorí kužeľovité duté lôžko s drobnými žltými rúrkovitými kvetmi a bielymi súmernými jazykovitými kvetmi. Listy má dva- až trikrát perovito strihané s čiarkovitými a končistými segmentmi. Plody sú nažky.
DG: (Chamomillaeflos) Drogu tvoria plnokveté úbory s kužeľovitým lôžkom, s plievkami, rúrkovité kvety žlté, na obvode jazykovité kvety biele. Droga má osobitý príjemný aromatický pach a horkú aromatickú chuť.
OL: Najväčšiu časť účinkov rumančeka podmieňuje obsah silice (0,3 až 1,5 %). Jednou z hlavných protizápalovo účinných látok je zložka silice chamazulén, ale bisabolol a farnezén k tomuto účinku tiež prispievajú. Účinky silice ďalej dopĺňajú flavonoidy a kumaríny (herniarín, umbeliferón), ktoré pôsobia predovšetkým spazmolyticky. Z ďalších obsahových látok sa tu nachádzajú aj slizy, cholín a horčiny.
KI: Nie sú známe.
D: Na prípravu záparu: 1,5 g (1 kávová lyžička) na šálku vody; pije sa niekoľkokrát denne; na kloktanie, výplachy a vonkajšie použitie sa pripravuje zápar z 3 g drogy na 100 ml vody, prípadne na kúpele tri polievkové lyžice na 5 l vody. Tinktúra: 20 – 40 kvapiek; užíva sa 2- až 5-krát denne.
P: Droga pôsobí protizápalovo na kožu i sliznice, proti kŕčom a nadúvaniu v detskej terapii, pôsobí aj pri žalúdočných a črevných ťažkostiach. Externe sa používa pri liečbe rán, kožných ochorení, popálenín a rôznych zápalov slizníc ako kloktadlo, obklad, kúpeľ, výplach, tinktúra.
IT: Nie sú známe.
NU: Nie sú známe žiadne toxické účinky tejto rastliny ani z nej získaných prípravkov, preto sa rumanček odporúča ako vhodný liek v pediatrickej a geriatrickej praxi. V súčasnosti sa stretávame s čoraz väčším počtom osôb, ktoré trpia alergiami spôsobenými látkami prírodného pôvodu. Obsahové látky rumančeka, a to kumaríny a flavonoidy (apigenín), sa zaraďujú medzi potenciálne kontaktné alergény a v ojedinelých prípadoch môžu vyvolať alergické reakcie. Príznaky alergií závisia od rozsahu a trvania kontaktu. Z tohto dôvodu je nevyhnutné zvýšiť pozornosť u pacientov, ktorí sú citliví na rastliny čeľade Asteraceae.

Obsah

MÄTA PIEPORNÁ

Mentha piperita

čeľaď Lamiaceae

CH: Trváca bylina so štvorhrannou stonkou, ktorá nesie protistojné stopkaté listy kopijovitého tvaru, dorastajúca do výšky 30 – 50 cm. Paprasleny drobných fialových kvetov vytvárajú na vrchole stonky hrubé koncové klasy. Plody sú tvrdky. Celá rastlina vonia mentolom.
DG: (Menthae piperitae folium SL1) Drogu tvorí celý alebo rezaný list materskej rastliny. Má charakteristický pach a aromatickú chuť. Po rozmelení droga silne páchne mentolovo a chuť má korenistú a neskôr chladivú. List je stopkatý, zelený až hnedozelený, pri niektorých odrodách s hnedofialovou žilnatinou.
OL: Z obsahových látok je najdôležitejšia silica, ktorej podstatnú časť tvorí mentol. Droga ďalej obsahuje triesloviny, flavonoidy, triterpény a organické kyseliny.
KI: Užívaniu fytofarmák s obsahom mäty by sa mali vyhnúť pacienti s achlórhydriou, žlčovými kameňmi alebo žlčníkovou obštrukciou. Pre výraznú aromatickú (štipľavú) chuť nie je mäta vhodná pre malé deti z dôvodu možnosti vyvolania asfyxie.
D: Na prípravu záparu: 1 kávová lyžička (1,5 g) drogy na 1 šálku (200 ml); pije sa 3-krát denne pred hlavnými jedlami. Tekutý extrakt: 1,5 až 4 ml denne. Tinktúra: 30 – 50 kvapiek 2- až 5-krát denne. Izolovaná silica: 0,05 – 0,15 g, príp. 0,15 – 0,6 ml (3 – 12 kvapiek) denne. Mätová voda (Aqua menthae): 1 – 3 kávové lyžičky denne deťom, 1 polievková lyžica niekoľkokrát denne dospelým.
P: Droga je spazmolytikum, karminatívum a cholagogum. Zápar sa indikuje pri bolestivých dyspeptických ťažkostiach spojených s meteorizmom. Sama mentolová silica pôsobí výrazne antisepticky. Lokálnym dráždením chladových receptorov vyvoláva príjemný pocit chladu, ktorý prekryje iné nepríjemné pocity (svrbenie, pálenie, dráždenie alebo miernejšiu bolesť). Izolovaná silica sa používa pri kožných ochoreniach, zápaloch slizníc a pri dysmikrobiálnych poruchách v tráviacej sústave.
IT: Izolovaná silica antagonizuje spazmatický účinok chloridu bária, pilokarpínu a fyzostigmínu. Protikŕčový účinok mentolovej silice je založený na vlastnostiach charakteristických pre kalciových antagonistov.
NU: Pri užívaní drogy v terapeutických dávkach neboli zaznamenané žiadne nežiaduce účinky. Vtieranie izolovanej koncentrovanej silice na veľké plochy môže indukovať dermatózu, začervenanie alebo pri inhalácii bolesti hlavy. Silica pre svoj účinok uvoľňovať hladké svalstvo v niektorých prípadoch môže zhoršiť príznaky hernie. Užívanie poťahovaných tabliet s obsahom silice, ktorá sa uvoľňuje už v žalúdku, môžu vyvolať gastralgiu. Neúmerné užívanie izolovanej silice vyvoláva akútne renálne zlyhanie a intersticiálnu nefrózu.

Obsah

MEDOVKA LEKÁRSKA

Melissa oficinalis

čeľaď Lamiaceae

CH: Trváca bylina s priamou, štvorhrannou, rozkonárenou, riedko chlpatou stonkou. Bylina je charakteristická príjemnou citrónovou vôňou. V pazuchách svetlozelených vajcovitých listov sú paprasleny bielych kvetov. Plody sú tvrdky.
DG: (Melissae folium SL1) Svetlozelený list je oválny, až 8 cm dlhý a 5 cm široký. Čepeľ je tenká, na spodnej strane zbiehavá, s nápadnou sieťovitou žilnatinou. Okraj čepele je hrubo zúbkovaný alebo vrúbkovaný.
OL: Významné obsahové látky rastliny sú: silica, triterpény (kyselina oleanolová, ursolová, pomolová) a deriváty kyseliny hydroxyškoricovej, z nich predovšetkým kyselina rozmarínová je zodpovedná za antivirotický účinok.
KI: Pri užívaní medovkového čaju alebo extraktu nie sú známe. Ľudia s glaukómom by sa mali vyhnúť užívaniu izolovanej medovkovej silice. Citral zvyšuje vnútroočný tlak.
D: Na prípravu záparu: 1 – 3 čajové lyžičky drogy (1,5 – 2 g) na šálku čaju. Tekutý extrakt: 2 – 6 ml. Tinktúra: 0,5 – 1,5 čajovej lyžičky 3-krát denne, prípadne 2 – 3 ml 3-krát denne.
P: Medovka a z nej získané prípravky sa užívajú najmä ako mierne sedatíva. Užívaním vyšších dávok štandardizovaného medovkového extraktu (900 mg) docielime upokojujúci a mierne sedatívny účinok. Nízke dávky medovkového extraktu (600 mg) zlepšujú pamäť, pozorovacie schopnosti a koncentráciu, čo je významné z hľadiska možného využitia medovky pri Alzheimerovej chorobe a rôznych typoch demencií, najmä u starších pacientov. Vhodné je aj použitie izolovanej silice formou aromaterapie. Menej známe sú ďalšie významné účinky medovky. Pôsobí spazmolyticky, karminatívne, bakteriostaticky, antivirálne a antifungálne.
IT: Nie sú známe. NU: Užívanie izolovaného citralu v dávke 185 mg/kg/deň počas troch mesiacov môže spôsobiť vznik hyperplázie prostaty.

Obsah

VŠEHOJ ÁZIJSKÝ (ŽENŠEN)

Panax ginseng

čeľaď Araliaceae

CH: Trváca bylina, vysoká 30 až 50 cm, s päťpočetnými listami a žltkastými alebo bielymi kvetmi. Plody sú červené bobule.
DG: Drogu tvorí koreň 5- až 6-ročnej materskej rastliny. Po usušení na slnku sa olúpe (biely ženšen), alebo sa pred sušením obarí vriacou vodou (červenohnedý ženšen) alebo parou (červený ženšen). Hlavný koreň je valcovitý, niekedy vetvený, asi 20 cm dlhý, s početnými ten
kými korienkami v spodnej časti. Môže byť skrútený alebo stočený.
OL: Hlavné obsahové látky ženšenu sú ginsenozidy, ktoré patria do skupiny steroidných saponínov. Glykozidy označované Rb1, Rb2, Rc a Re, Rg1, Rh1 sú tvorené aglykónom 20-S-protopanaxadiol alebo 20-S-proto-panaxatriol a sacharidovou zložkou – glukóza, arabinóza alebo ramnóza. Farmakologicky účinný je až metabolit, ktorý vzniká po hydrolýze glykozidu z aglykónu jeho biotransformáciou v čreve. Takto transformovaná zložka (špecifický metabolit) pôsobí protizápalovo, antioxidačne, cytotoxicky a v súčasnosti sa dostáva do pozornosti aj ich antialergický účinok. Ako najúčinnejší sa javí glykozid Rh1, ktorý vykazuje najväčšiu inhibíciu histamínu in vitro.
KI: Lieky a výživové doplnky s jeho obsahom sú kontraindikované u pacientov s hypertenziou, astmou, akútnou infekciou, krvácaním z nosa, extrémne silnou menštruáciou. Tým, že ženšen má hypoglykemický účinok, nie je vhodný ani pre pacientov s diabetom užívajúcich inzulín a orálne hypoglykemiká. Neodporuča sa ani deťom a tehotným alebo dojčiacim ženám.
P: Prípravky s obsahom ženšenu sa indikujú v stavoch vyčerpanosti, únavy, slabosti, zníženej duševnej vnímavosti, tiež pri vyčerpanosti v dôsledku akútneho alebo chronického ochorenia vrátane chirurgického zákroku a rekonvalescencie.
D: Extrakt: 200 mg denne. Sušený koreň: 0,5 – 2 g denne na prípravu čaju alebo na žuvanie. Užívanie by však nemalo trvať dlhšie ako 3 mesiace.
IT: Ginsenozidy predlžujú protrombínový čas, aktiváciu tromboplastínu a inhibujú tvorbu tromboxanu A2_, čo inhibuje zrážanie krvných doštičiek in vitro. Preto je nutná opatrnosť pri súbežnom užívaní ženšenu a antikoagulancií, antitrombotík a nesteroidných antiflogistík, keď hrozí riziko zvýšeného krvácania. Nie je vhodná ani kombinácia ženšenu a fenelzínu, inzulínu a orálnych hypoglykemík z dôvodu možných interakcií.
NU: Celkovo sa ženšen javí ako veľmi dobre tolerovaný, v bežných terapeutických dávkach nie sú známe žiadne závažné nežiaduce účinky. Pri užívaní vysokých dávok môže zhoršiť alebo spôsobiť bolesti hlavy, ranné hnačky, vysoký krvný tlak, dysmenorheu, zníženie sexuálnych funkcií, nespavosť, svrbenie, krvácanie.

Obsah

SKOROCEL KOPIJOVITÝ

Plantago lanceolata

čeľaď Plantaginaceae

CH: Trváca bylina s ružicou prízemných kopijovitých listov, na báze zúžených do listovej stopky. Priamy ryhovaný stvol zakončený klasom malých žltobielych kvietkov v pazuchách blanitých listeňov dorastá do výšky 10 – 30 cm. Plody sú tobolky.
DG: (Plantaginis folium) Drogu tvoria kopijovité, do stopky sa zužujúce celistvookrajové listy. Správne usušené listy sú olivovo- až hnedozelené, takmer bez zápachu a majú mierne horkastú chuť.
OL: List skorocelu obsahuje iridoidové glykozidy (aukubín a katalpol), sliz, triesloviny, fenylkarboxylové kyseliny (kyselinu kávovú, chlorogénovú, prokatechovú, gentisovú), kumarín, eskuletín, flavonoidy (apigenín, luteolín) a kyselinu kremičitú.
KI: Nie sú známe.
D: Na prípravu výluhu: na zápar sa použije 1,5 g (1 kávová lyžička) drogy na šálku vody, na odvar sa použije 1 – 1,5 polievkovej lyžice drogy na dva poháre vody; užíva sa v dávke pol pohára 2- až 4-krát denne. Tekutý extrakt: 40 kvapiek (t. j. 1 g ); užíva sa niekoľkokrát denne.
P: Slizovité látky vytvárajú ochrannú vrstvu na zapálenej sliznici a protektívnym pôsobením tlmia dráždenie na kašeľ. Pôsobia protektívne aj na sliznicu žalúdka pri liečbe žalúdočných vredov a zápalov. V črevách pôsobia iridoidové glykozidy protibakteriálne, vykazujú aktivitu voči
Staphylococcus aureus, Streptococcus ß-hemolyticus, Proteus, Pseudomonas aeruginosa, Bacillus subtilis, Klebsiela pneumoniae. Iridoidové glykozidy pôsobia aj protizápalovo, antitusicky a spazmolyticky. Droga sa používa v čajovej zmesi, a to predovšetkým v terapii ochorení horných dýchacích ciest ako antitusikum a mucilaginózum.
IT: Nie sú známe.
NU: V terapeutických dávkach neboli zistené žiadne škodlivé účinky. Izolovaný aukubín môže v ojedinelých prípadoch vyvolať interne gastroenteritídu, preto sa v terapii používa len celkový extrakt skorocelu.

Obsah

PRVOSIENKA JARNÁ / VYŠŠIA

Primula veris/elatior

čelaď Primulaceae

CH: Trváca bylina s prízemnou ružicou kopijovitých, mäkko chlpatých listov, s vráskovanou čepeľou a vrúbkovaným okrajom. Stvol zakončený okolíkom voňavých žltých kvetov s vydutými cípmi dorastá do výšky 15 – 25 cm. Plody sú tobolky. Primula elatior má sírovožlté kvety s plochými korunnými cípmi.
DG: (Primulae radix) Drogu tvorí krátky podzemok, ktorý je husto porastený mnohými dlhými koreňmi žltej farby. Podzemok je nepravidelne pokrútený, sivohnedej farby. Primulae elatior má podzemok s hnedastými až červenohnedastými dlhými koreňmi. Droga má slabý osobitý pach a škrabavú chuť.
OL: Z obsahových látok sú farmakologicky najvýznamnejšie triterpénové saponíny (P. veris – priverogenín A a B; P. elatior – protoprimulagenín A). Droga ďalej obsahuje fenolové glykozidy (primulaverín), sacharidy a triesloviny (iba P. veris).
KI: Nie je vhodná pre hypersenzitívnych jedincov.
D: Na prípravu výluhu: na zápar sa použije 0,5 – 1,5 g (0,5 g = 1 kávovályžička) na šálku vody; užíva sa po dúškoch 2- až 3-krát denne. Žiadaný terapeutický efekt sa dosiahne aj pri nižšom dávkovaní koreňa – 0,2 g; na odvar sa použije 6 g koreňa na šálku vody (t. j. 200 ml); užíva sa po lyžiciach každé tri hodiny. Tinktúra: 1,5 – 3 g; užíva sa niekoľkokrát denne.
P: Saponíny zrieďujú hlieny v dýchacích cestách, a tým uľahčujú vykašliavanie. Reflexným dráždením tráviacej sústavy pôsobia expektoračne. Pre obsah trieslovín pôsobí droga protizápalovo a flavonoidy podmieňujú jej mierne diuretické účinky. Indikuje sa v terapii suchých zápalov dýchacích ciest a pri tvorbe zasychajúcich sekrétov so zlou expektoráciou. Odstraňuje neproduktívne dráždenie na kašeľ, čím zmierňuje bolesti v dýchacích cestách. U nás nahrádza dovážanú severoamerickú drogu Senegae radix (Polygala senega).
IT: Fytofarmaká s obsahom prvosienky môžu interferovať s terapiou vysokého krvného tlaku.
NU: V bežných terapeutických dávkach sa nevyskytujú žiadne nežiaduce účinky. V ojedinelých prípadoch pri prekročení odporučeného dávkovania sa môžu vyskytnúť tráviace ťažkosti, ako je nauzea a hnačka.

Obsah

RUŽA ŠÍPOVÁ

Rosa canina

čeľaď Rosaceae

CH: Ruža tvorí bohato vetvený ostnatý ker s nepárnoperovito zloženými listami, s prílistkami a päťpočetnými ružovými kvetmi. Plody sú chlpaté nažky. Šípky sú nepravé plody. Pod tenkou vrstvou dužiny tohto plodu je veľké množstvo nápadne chlpatých jadierok, nažiek.
DG: (Cynosbati fructus) Drogu tvoria celé oválne až vajcovité plody, vnútri mäsité, s obsahom mnohých tvrdých, obojstranne končistých nažiek, uložených v drobno štetinkatých chĺpkoch. Droga má slabý pach a jemnú kyslastú chuť.
OL: Plody obsahujú kyselinu askorbovú (1,7 %) a dehydroaskorbovú, z vita
mínov sa v nich v menšom množstve nachádza aj kyselina nikotínová, riboflavín, tiamín a vitamín P a K. Ďalej obsahujú triesloviny, pektíny, flavonoidy, značné množstvo červeného a žltého farbiva – karotenoidov (ß-karotén, rubixantín), sacharidy a silicu.
KI: Nie sú známe.
D: Na prípravu záparu: 1 – 2 g plodov na pohár vody; užíva sa niekoľkokrát denne.
P: Vitamíny obsiahnuté v droge významne pôsobia pri oxidačno-redukčných procesoch v organizme, zlepšujú resorpciu železa v tráviacej sústave a spolu s flavonoidmi ovplyvňujú správnu funkciu kapilár. Ostatné zložky zvyšujú účinok kyseliny askorbovej, a preto je vitamín C oveľa účinnejší v prírodnej forme ako syntetický alebo izolovaný substrát. Triesloviny majú adstringentný účinok, ktorý sa využíva v terapii ochorení tráviacej sústavy, najmä hnačiek. Silica potencuje antibakteriálne pôsobenie drogy. Celkovo droga pôsobí na organizmus tonizujúco u všetkých vekových skupín. Terapeuticky sa používa najmä pri stavoch spôsobených nedostatkom vitamínu C (krvácaní z ďasien, anorexii, únave), pri chrípke a infekčných ochoreniach, zápaloch ústnej dutiny a hltana, pri chorobách tráviacej sústavy s hnačkami, poruchách pečeňového meta
bolizmu, v terapii ochorení močových orgánov a pri cholestáze, tiež pri liečbe dekubitov, anémie a ďalších ochorení.
IT: Nie sú známe.
NU: Pozitívne je, že užívanie vysokých dávok vitamínu C vo forme fytofarmák s obsahom šípok nemá škodlivé účinky, na rozdiel od syntetického vitamínu C, keď sa vyššie dávky môžu prejaviť lokálnym dráždením slizníc až celkovou slabosťou a tvorbou urátových a cystínových konkrementov v močových cestách.

Obsah

ŠALVIA LEKÁRSKA

Salvia oficinalis

čeľaď Asteraceae

CH: Šalvia je poloker s drevnatejúcou byľou. Štvorhranné stonky so zelenavosivými stopkatými, predĺženo vajcovitými listami sú zakončené papraslenom tmavofialových kvetov. Plody sú tvrdky.
DG: (Salviae herba) Drogu tvorí usušená sivoplstnatá vňať materskej rastliny. Má silný aromatický pach a korenistú, trocha zvieravú a horkú chuť.
OL: Hlavnú obsahovú látku predstavuje silica – 1,5 – 3 %, ktorá sa skladá predovšetkým z tujónu (?-tujónu a ß-tujónu), cineolu, borneolu a gáfru. Okrem toho obsahuje katechínové triesloviny, flavonoidy, horčiny (pikrosalvín), tricyklický diterpénový laktón abietánového typu a i.
KI: Orálne užívanie prípravkov zo šalvie, izolovanej silice alebo alkoholových extraktov je kontraindikované u tehotných alebo dojčiacich žiena u detí do 6 rokov.
D: Na prípravu záparu: 4 – 6 g drogy denne, t. j. 3 g (2 čajové lyžičky)drogy na 1 šálku na kloktanie alebo sa pije 3-krát denne. Tekutý extrakt: 1 – 4 ml extraktu z vňate alebo listov (1 : 1 v 45% etanole).
P: Zápar a extrakty zo šalvie sa používajú predovšetkým ako sťahujúce,protizápalové a antiseptické prostriedky. Najvyššia účinnosť je preukázaná v liečbe zápalov ústnej dutiny, pri gingivitídach,stomatitídach, pri chronických zápalových ochoreniach sliznice hltana, ako podporná liečba po vyoperovaní podnebných mandlí a pooperačných výkonoch v ústnej dutine. Možné je použiť šalviu ako adjuvantnú terapiu katarov čriev, žalúdka, pri nadmernom potenía slinení. Známy je aj spazmolytický, antihydrotický a antioxidačný účinok šalvie. Dnes sa však v praxi využívajú menej. Izolovaná silica je účinná proti grampozitívnym a gramnegatívnym baktériám a niektorým hubám. Pôsobí na Bacillus, Escherichiu, Klebsielu, Salmonelu, Shigelu, Candidu, Cryptococcus a Torulopsis. Časti tejto rastliny (kvet, listy) môžeme použiť aj ako korigens chuti a vône do čajov, jedál a šalátov.
IT: Neodporúča sa súbežné užívanie fytofarmák s obsahom šalvie s antikonvulzívami a hypoglykemikami. Šalvia môže potenciovať účinok sedatív.
NU: V bežných terapeutických dávkach neboli pozorované žiadne vedľajšie účinky. Nebezpečné je užívať vysoké dávyk izolovanej silice aleboliehových výťažkov, ktoré pôsobením na centrálny nervový systém môžu vyvolať epileptiformné kŕče. Užitie vyššej terapeutickej dávky ako15 g alebo chronické užívanie spôsobí tujónom indukované kŕče, závraty a tachykardiu.
Obsah

BAZA ČIERNA

Sambucus nigra

čeľaď Loniceraceae

CH: Krovitá drevina s protistojnými nepárnoperovitými listami. Biele kvety vytvárajú bohaté chocholíkové mnohoramenné vrcholíky. Plody sú drobné čierne bobule.
DG: (Sambuciflos) Drogu tvoria usušené aromatické biele kvety, zoskupené v dáždnikovitých vrcholíkoch.
OL: Najmä flavanoly -– kvercetínové glykozidy (rutín, izokvercitrín, hyperozid a astragalín). Za nepríjemnú arómu čerstvých kvetov, ktorá sušením celkom vymizne, je zodpovedný obsah amínov (etylamín, izobutylamín, izoamylamín). Droga ďalej obsahuje silicu, kyselinu kávovú, chloro
génovú, ferulovú, triesloviny a sliz.
KI: Fytofarmaká s obsahom bazy nie sú vhodné pre tehotné a dojčiace ženy.
D: Na prípravu záparu: 2 – 5 g sušenej drogy na šálku čaju; pije sa 3-krát denne. Tekutý extrakt: 2 – 4 ml (1 : 1 v 25% etanole), pije sa 3-krát denne.
P: Baza pôsobí potopudne a diureticky. Výluhy z kvetov sa podávajú pri
horúčkovitých ochoreniach, pri chrípke a nachladnutí. IT: Súbežné užívanie silných diuretík a bazy môže viesť k hypokalémii. NU: V bežných terapeutických dávkach neboli zaznamenané žiadne nežiaduce účinky.
UP: Požitie iných častí rastliny (koreňov, listov, nezrelých plodov) môže mať za následok priotrávenie sa kyanidmi (sambunigrínom). Prejavy: závraty, dávenie, hnačky, vracanie.

Obsah

PESTREC MARIÁNSKY

Silybum marianum

čeľaď Asteraceae

CH: Jednoročná až dvojročná bodliakovitá bylina (0,5 – 1,5 m) s hrubou, priamou, v spodnej časti husto olistenou rozkonárenou stonkou. Je nápadná veľkými, bieloškvrnitými, elipsovitými a ostro zúbkatými listami so žltými ostňami. Červenofialové rúrkovité kvety so zúbkatými listeňmi guľatých zákrovov tvoria veľké kvetné úbory. Plody sú nažky s chocholcom.
DG: (Cardui mariae fructus) Vajcovité, na jednej strane zakrivené plody bez chocholca. Oplodie je lesklé, hnedočervené alebo matne sivohnedé. Plod uzatvára svetlé semeno bez endospermu. Droga je bez pachu, oplodie má horkastú a semeno olejovitú chuť.
OL: Flavonolignany, označované ako silymarín (silybín, silychristín, silydianín), olej (20 – 30 %) s vysokým podielom nenasýtených mastných kyselín (linolová, olejová palmitová), horčiny, aminokyseliny s obsahom síry, biogénne amíny (histamín, tyramín) a malé množstvo slizu.
KI: Nie sú známe.
D: Na prípravu záparu: 3 – 5 g plodu na šálku čaju a pije sa 3- až 4-krát denne. Tekutý extrakt: 4 – 9 ml denne. Celá droga: 3,5 – 15 g plodov na deň. Práškovaná droga: 12 – 15 g, čo zodpovedá 200 – 400 g silymarínu.
P: Plod pestreca sa používa v terapii ochorení pečene a žlčníka ako choleretikum, cholagogum a hepatoprotektívum. Silymarín má výrazné hepatoprotektívne účinky. Pôsobí rôznymi mechanizmami účinku: stimuláciou RNA polymerázy jadier hepatocytov, stimuláciou meta
bolických dejov v hepatocytoch, inhibíciou premeny hviezdicovitých hepatocytov na myofibroblasty, stabilizáciou bunkových membrán a reguláciou permeability, čím zabraňuje vstupu toxického agensa do hepatocytu.
IT: V testoch na potkanoch silymarín 100 mg/kg indukuje CYP 450. Rovnaký účinok vykazoval silybinín v skúškach in vitro. Tieto údaje slabo naznačujú, že pestrec mariánsky inaktivuje liečivá, ktoré sú metabolizované CYP 450.
NU: V bežných terapeutických dávkach nie sú známe žiadne škodlivé účinky. Vo výnimočných prípadoch sa môže vyskytnúť hnačka alebo alergické kožné prejavy.

Obsah

ZLATOBYĽ OBYČAJNÁ

Solidago virgaurea

čeľaď Asteraceae

CH: Trváca bylina s priamou, jednoduchou listnatou stonkou, dorastajúcou do výšky 15 – 100 cm. Prízemné listy sú obrátenovajcovité až obrátenokopijovité, listy na stonke sú elipsovité až čiarkovitokopijovités drobnozúbkatým okrajom. Žlté kvety sú usporiadané na konci stonky v strapci alebo v bohato rozkonárenej metline. Plody sú valcovité nažky s chocholcom.
DG: (Solidaginis herba) Drogu tvorí usušená kvitnúca vňať rastliny, jednoduchá olistená stonka so žltými kvetmi v koncovom súkvetí strapca alebo metliny.
OL: Farmakologicky účinné látky predstavujú flavonoidy (rutín, kvercetín, kempferol) a saponíny. Vedľajšie látky v droge zastávajú triesloviny, fenolové kyseliny, silica a sliz.
KI: Pacienti s chronickou nefropatiou a s inými chronickými renálnymi ochoreniami by mali užívanie fytofarmák s obsahom zlatobyle vždy konzultovať s lekárom.
D: Na prípravu záparu: 0,5 g na šálku vody; užíva sa niekoľkokrát denne; na vonkajšie použitie sa pripraví zápar s dvoj- až trojnásobnou koncentráciou.
P: Obsah účinných látok podmieňuje silný diuretický účinok drogy. Okrem močopudného účinku zlepšuje funkciu obličkového parenchýmu, čím sa znižuje vylučovanie bielkovín močom (albuminúria). Triesloviny pôsobia protizápalovo a protibakteriálne. Fenolové kyseliny potenciujú dezinfekčné účinky v močových cestách. Zlatobyľ sa indikuje v terapii ochorení obličiek a močových ciest. Je známy aj antiartrogénny účinok drogy. Zvonka sa používa vo forme kloktadla, výplachu a obkladov pri rozličných kožných ochoreniach, najmä pri nehojacich sa ranách, pri folikulitídach, infikovaných ekzémoch i exoriáciách.
IT: Nie sú známe. NU: V terapeutických dávkach neboli zistené žiadne nežiaduce účinky. Neodporúča sa dlhodobé neprerušované užívanie.

Obsah

PÚPAVA LEKÁRSKA

Taraxacum oficinale

čeľaď Cichoriaceae

CH: Trváca bylina s prízemnou ružicou kopijovitých gracovitých listov. Na dutých stvoloch vyrastajú na lysom lôžku úbory žltých jazykovitých kvetov. Plody sú nažky s tenkým zobáčikom a chocholcom.
DG: (Taraxaci radix, Taraxaci radix cum herba) Drogu tvorí celá mladá rastlina s koreňmi a pukmi alebo samostatný koreň. Korene sú silno zvráskavené, hrubo pozdĺžne ryhované, zvonka sivohnedé až červenohnedé, krehké, na priečnom reze majú zreteľne úzke žlté drevo a širokú svetlú kôru. Gracovité listy sú sýtozelené. Droga má slabý osobitý pach a horkú chuť.
OL: Hlavnú účinnú látku predstavujú horčiny (taraxacín, taraxacerín). Droga ďalej obsahuje triterpény (taraxasterol), flavonoidy, sliz, karotenoidy a polysacharid inulín. Okrem toho obsahuje aj soli draslíka, asi 4,5 %.
KI: Užívanie prípravkov s obsahom púpavy nie je vhodné pre pacientov s vážnymi alebo akútnymi chorobami žlčníka, ako je napríklad žlčníková obštrukcia, zápal žlčníka a pod. Pri žlčových kameňoch sa užívanie odporúča len pod dohľadom lekára.
D: Na prípravu výluhu: na zápar 1 – 2 kávové lyžičky na šálku čaju (150 ml), na odvar 3 – 4 kávové lyžičky. Tekutý extrakt: z listov 1 – 4 ml (1 : 1 v 25% etanole), z koreňa 2 – 8 ml; užíva sa 3-krát denne. Tinktúra: z listovej drogy 2 – 5 ml, z koreňovej drogy 5 až 10 ml; užíva sa 3-krát denne.
P: Horčiny podporujú vylučovanie tráviacich enzýmov a žalúdočnej kyseliny, čím zlepšujú trávenie a zvyšujú chuť do jedenia. Flavonoidy a obsah draslíka podmieňujú diuretický účinok drogy, pričom list je diureticky účinnejší ako koreň. Droga sa indikuje ako mierne choleretikum, diuretikum, amárum. Terapeuticky sa využíva pri hepatopatiách, cholecystopatiách i poruchách trávenia, najmä pri nedostatočnom trávení tukov.
IT: Fytofarmaká s obsahom púpavy by mohli zasahovať do liečby diuretikami a hypoglikemikami, preto nie je vhodné užívať ich súbežne.
NU: V terapeutických dávkach neboli zaznamenané žiadne nežiaduce účinky. Ojedinele sa môžu vyskytnúť žalúdočné ťažkosti, prípadne vredy. Seskviterpénové laktóny sú potenciálne alergény, u citlivých jedincov môžu zapríčiniť vznik dermatózy.

Obsah

DÚŠKA MATERINA/TYMIANOVÁ

Thymus serpyllum/vulgaris

čeľaď Lamiaceae

CH: (Thymus serpyllum) Trváca poliehavá bylina (T. vulgaris – vždyzelený poloker) s drobnými fialovočervenými až červenými koncovými kvetmi v papraslenoch. Plody sú tvrdky.
DG: (Serpylli herba) Drogu tvorí usušená vňať rastliny bez drevnatejúcich častí. Byľ je oblá, s okrúhlovajcovitými, takmer sediacimi listami s mierne ohnutým okrajom. Drobné kvety sú fialovej farby, zoskupené v koncových papraslenoch. Droga má príjemný aromatický pach a korenistú, horkastú chuť. (Th ymi herba) Drogu tvoria takmer štvorhranné chlpaté byle so sediacimi, pozdĺžne vajcovitými až čiarkovitými listami. Kvety sú biele alebo purpurové v praslenoch.
OL: Hlavnou účinnou látkou je silica (tymol, karvakrol, citral). Droga ďalej obsahuje triesloviny, flavonoidy a triterpény. (T. serpyllum okrem toho obsahuje aj horčiny).
KI: Prípravky s obsahom silice nie sú vhodné pre deti do 2 rokov.
D: Na prípravu záparu: 1 – 2 g (1 čajová lyžička) drogy na šálku vody; užíva sa niekoľkokrát denne. Tekutý extrakt: 2 – 6 ml (príp. 1 až 2 g) denne. Tinktúra: 2 – 6 ml; užíva sa 3-krát denne, prípadne. 5 – 15 ml denne. Izolovaná silica: 0,05 – 0,3 ml.
P: Obsah silice podmieňuje antibakteriálny a antiseptický účinok drogy. Pôsobí aj ako expektorans, bronchospazmolytikum a antiflogistikum. Indikuje sa v terapii zápalových ochorení dýchacích ciest, ústnej dutiny a faryngu vo forme záparov, výplachov a kloktadiel. Občas sa z drogy používajú aj kúpele na celkové povzbudenie.
IT: Nie sú známe.
NU: V terapeutických dávkach neboli zaznamenané žiadne nežiaduce účinky rastlinnej drogy. Ale izolovaná silica môže vo vysokých dávkach pôsobiť dráždivo až toxicky. Toxické príznaky tymolu zahŕňajú srdcovú zástavu, kŕče, závraty, gastralgiu, hyperémiu, bolesti hlavy, zápal, nauzeu, lapanie po dychu a vracanie.
UP: Izolovaná silica sa pre obsah tymolu nesmie užívať samostatne ani priamo aplikovať na pokožku. Zubná pasta s obsahom tymolu môže zapríčiniť popraskanie kútikov úst a napuchnutie jazyka.

Obsah

LIPA VEĽKOLISTÁ / MALOLISTÁ

Tilia platyphyllos/cordata

čeľaď Tiliaceae

CH: Strom s hustou korunou. Charakteristické sú srdcovité listy a svetložlté kvety na niekoľkopočetnej vidlici s kožovitým listeňom.
DG: (Tiliae flos SL 1) Droga musí obsahovať vysušené celé kvitnúce kvety. Lipový kvet má jemnú aromatickú vôňu a sladkú želatínovú chuť.
OL: Flavonoidy (kvercetínové, kempferolové a myricetínové glykozidy), sliz, triesloviny, kyselina chlorogénová, kávová, p-kumarová a silica (farnezol, geraniol, eugenol).
KI: Pre nedostatok toxikologických údajov nie je vhodné užívať v tehotenstve, pri dojčení a pri ochoreniach srdca.
D: Na prípravu čaju sa použijú 2 – 4 g kvetu a pije sa 1- až 2-krát denne. Tekutý extrakt: 2 – 4 ml. Tinktúra: 1 – 2 ml.
P: Droga mierni dráždenie na kašeľ (slizy), pôsobí potopudne (flavonoidy), spazmolyticky a žlčopudne. Užíva sa pri kašli, katare priedušiek, chorobách z nachladnutia (chrípke, nádche a pod.) a pri tráviacich ťažkostiach.
IT: Nie sú známe. NU: V bežných terapeutických dávkach nie sú známe žiadne škodlivé účinky. Pri nadmernom užívaní sa môže prejaviť kardiotoxicita.

Obsah

PODBEĽ LIEČIVÝ

Tussilago farfara

čeľaď Asteraceae

CH: Trváca bylina s hrubým podzemkom, na ktorom sú dvojité púčiky, z nich na jar vyrastajú šupinaté stonky s vrcholovými žltými úbormi a z druhých neskôr vyrastajú dlhostopkaté listy so srdcovitou čepeľou a zúbkatým okrajom, na rube sú bielo plstnaté. Plody sú nažky s chocholcom.
DG: (Farfarae folium) Drogu tvoria dlaňovité, laločnaté, riedko a plytko zúbkaté listy, na hornej strane žltozelené a na spodnej strane husto bielo plstnaté. Droga je bez zápachu a slabo slizovitej, horkastej chuti.
OL: Droga obsahuje sliz, inulín, triesloviny. V malom množstve obsahuje aj flavonoidy, rastlinné kyseliny, triterpény a steroly. V stopových množstvách sa v nej nachádzajú aj pyrolizidínové alkaloidy.
KI: Fytofarmaká s obsahom listu podbeľa nie sú vhodné pre tehotné a dojčiace ženy. Pre obsah pyrolizidínových alkaloidov nie sú vhodné pre pacientov s poškodením pečene a cirhózou.
D: Na prípravu záparu: 1,5 g (1 lyžička) na šálku vody; užíva sa 3-krát denne. Tekutý extrakt: 2 – 4 ml. Tinktúra: 2 – 8 ml (1 : 5 v 45% alkohole), užíva sa 3-krát denne.
P: Sliz má protektívny vplyv na zapálené a poškodené sliznice. Účinnosť drogy podporuje protizápalové a adstringentné pôsobenie trieslovín. Flavonoidy napomáhajú uvoľňovanie spazmov hladkých svalov. Indikuje sa v terapii zápalov slizníc horných dýchacích ciest s tvorbou hustých sekrétov. Listy sa používajú aj na prípravu kloktadiel, obkladov a výplachov.
IT: Nie sú známe.
NU: V terapeutických dávkach neboli zistené žiadne nežiaduce účinky. Pyrolizidínové alkaloidy pôsobia genotoxicky, kancerogénne a hepatotoxicky. Napriek ich nepatrnému obsahu v listoch nie je vhodné dlhodobo užívať a prekročiť odporučené dávky.
UP: Vňať, kvet ani koreň podbeľa nie sú vhodné na užívanie pre obsah pyrolizidínových alkaloidov. Jedine listy, v ktorých je množstvo pyrolizidínových alkaloidov nepatrné, sú povolené na perorálne užívanie. Napriek tomu sa droga nesmie užívať dlhodobo a prekračovať odporučené dávkovanie!

Obsah

BRUSNICA ČUČORIEDKOVÁ

Vaccinium myrtillus

čeľaď Vacciniaceae

CH: Rozkonárený kríček vysoký 30 – 50 cm. Opadavé listy majú vajcovitý tvar a drobný pílkovitý okraj. V pazuchách listov vyrastajú kvety s guľovito krčiažkovitou korunou zeleno-ružovkastej farby. Plody sú čiernomodré bobule.
DG: (Myrtilli fructus) Drogu tvoria mäkké, dužinaté a zvráskavené bobule čiernomodrej farby s krátkou stopkou. V dužine sú mnohé semená. Droga nemá pach a chutí sladkokyslo, slabo sťahujúco. (Myrtilli folium) Droga nemá pach a chutí slabo horko až sťahujúco.
OL: Hlavné obsahové látky tvoria katechínové triesloviny. Ako vedľajšie látky obsahuje plod antokyány, flavonoidy, organické kyseliny (kys. jablčnú, citrónovú) a kyselinu askorbovú, glukózu, fruktózu a pektíny. List obsahuje flavonoidy, leukoantokyaníny, fenolkarbónové kyseliny a iridoidy.
KI: Nie sú známe.
D: Plody: 100 – 300 g (0,5 – 1 šálok) čerstvých plodov denne, 20 až 60 g sušených plodov denne. Pri hnačkách u detí sa použije studený macerát z plodov z 1 – 1,5 čajovej lyžičky (príp. 7 – 10,5 g). Listy: na prípravu záparu sa použije 1 g listovej drogy na šálku vody; pije sa niekoľkokrát v priebehu dňa.
P: Pre obsah trieslovín sa list aj plod používajú ako adstringens. Protizápalový a dezinfekčný účinok trieslovín sa využíva pri ochoreniach tráviacej sústavy. Flavonoidy pôsobia diureticky. Plod sa u nás indikuje najmä ako antidiarhoikum pri ľahších formách enteritíd v pediatrii a ako podpora liečby a prevencia šeroslepoty. List brusnice sa pridáva do čajovinových zmesí s adstringentným účinkom.
IT: Nie sú známe. NU: V terapeutických dávkach neboli zaznamenané žiadne nežiaduce účinky.

Obsah

DIVOZEL VEĽKOKVETÝ/SÁPOVITÝ

Verbascum densiflorum/phlomoides

čeľaď Scrophulariaceae

CH: Dvojročné byliny s ružicou prízemných listov, stonkové listy sú zbiehavé a veľké (V. phlomoides má stonkové listy krátko zbiehavé až nezbiehavé, prízemné sú stopkaté). Dorastajú do výšky 100 – 200 cm
(V. phlomoides je nižší – 30 až 150 cm). Na konci vysokej stonky vyrastajú v pazuchách listov citrónovožlté kvety. Plody sú tobolky.
DG: (Verbasciflos) Drogu tvoria ploché, krátke, rúrkovité koruny, nerovnako päťcípe a žlté. Kvet má päť tyčiniek, dve spodné sú kratšie. Droga má slabý medovitý pach a sladkastú, slizovitú chuť.
OL: Hlavné obsahové látky predstavujú saponíny (verbaskový saponín) a sliz. Droga ďalej obsahuje flavonoidy (apigenín, luteolín, kempferol a rutín), iridoidy (aukubín, katalpol), karotenoidy, cukry, minerálne látky a stopy silice.
KI: Nie sú známe.
D: Na prípravu záparu: 3 – 4 čajové lyžičky (1,5 – 2 g) drogy na šálku vody; pije sa 1- až 2-krát denne. Tinktúra: 1 – 4 ml; užíva sa niekoľkokrát denne. Tekutý extrakt: 2 – 5 ml denne.
P: Saponíny pôsobia expektoračne, reflexne, podráždením žalúdočnej sliznice zvyšujú sekréciu hlienov v horných dýchacích cestách. Dráždivý expektoračný účinok mierni prítomnosť slizov. Droga pôsobí aj mierne diureticky. Indikuje sa najmä v terapii ochorení horných dýchacích ciest, pri nachladnutí s dráždivým, neproduktívnym kašľom a pri suchých zápaloch. Niekedy sa môže ordinovať aj ako adjuvans pri dyspepsiách s hnačkami, keď sa uplatňuje účinok trieslovín.
IT: Nie sú známe. NU: V terapeutických dávkach neboli zaznamenané žiadne nežiaduce účinky.

Obsah

POUŽITÁ LITERATÚRA

BRACE, L. D.: Cardiovascular Benefits of Garlic (Allium sativum L). The Journal of Cardiovascular Nursing, 16 (4), 2002, s. 33 – 49.
BURT, S. A., REINDERS, R. D.: Antibacterial activity of selected plant essential oils against Escherichia coli O157:H7. Letters in Applied Microbiology, 36, 2003, s. 162 – 167.
COLEMAN, C. I., HEBERT, J. H., REDDY, P.: Th e effects of Panax ginseng on quality of life. Journal of Clinical Pharmacy and Therapeutics, 28, 2003, s. 5 – 15.
COON, J. T., ERNST, E.: Panax ginseng A systematic Review of adverse Effects and Drug Interactions. Drug Safety, 25 (5), 2002, s. 323 – 344.
Český lékopis. První vydání. GRADA, Praha, 2002, s. 5756.
DUKE, J., A.: Handbook of medicinal herbs. Second edition. CRC Press LLC, 2002, s. 870.
FESSENDEN, J. M., WITTENBORN, W., CLARKE, L.: Gingko biloba: A Case Report of Herbal Medicine and Bleeding Postoperatively from a Laparoscopic Cholecystectomy. American surgeon, 67 (1), 2001, s. 33 – 35.
GREESON, J. M., SANFORD, B., MONTI, D. A.: St. John’s wort (Hypericum perforatum): a review of the current pharmacological, toxicological, and clinical literature. Psychopharmacology. 153, 2001, s. 402 – 414.
GŰLCIN, I., MSHVILDADZE, V., GEPDIREMEN, A., ELIAS, R.: Antioxidant Activity of Saponines Isolated from Ivy: ?-Hederin, Hedera -saponin-C, Hederacolchiside-E and Hederacholchiside-F. Planta Medica, 2004, 70 (6), s. 561 – 563.
KAPUSTA, M., DUŠEK, J.: Terapeutické a toxikologické aspekty biologickej aktivity Ľubovníka bodkovaného (Hypericum perforatum L.). Česká a Slovenská farmacie, 52 (1), 2003, s. 20 – 26.
KENNEDY, D. O., SCHOLEY, A. B., TILDESLEY, N. T. J., PERRY, E. K., WESNES, K. A.: Modulation of mood and cognitive performance following acute administration of Melissa oficinalis (lemon balm). Pharmacology Biochemistry and behavior, 72, 2002, s. 953 – 964.
KIEFER, D., PANTUSO, T.: Panax ginseng. American Family Physician, 68 (8), 2003, s. 1539 – 1542.
KLIGLER, B.: Echinacea. American Family Physician, 67 (1), 2003, s. 77 – 80.
KRESÁNEK, J., KREJČA, J.: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. Tretie vydanie. Osveta, Martin, 1988, s. 400.
LEMAR, K. M., TURNER, M. P., LLYOYD, D.: Garlic (Allium sativum) as an anti-Candida agent: a comparison of the eficaces if fresh and freeze-dried extracts. Journal of Applied Microbiology, 93, 2002, s. 398 – 405.
MIKA, K.: Od rastliny k človekovi VI. Liečivé rastliny, 5, 2004, s. 152 – 154.
MIKA, K.: Fytoterapia pre lekárov. Druhé vydanie. Osveta, Bratislava, 1992, s. 426.
MIROŠŠAY, A., MOJŽIŠ, J., ONDERKOVÁ, H., MIROSSAY, L., TÓTHOVÁ, J., KRIVJANSKY, V.: Hypericín perspektívna antiretrovirálna a antineoplastická látka. Slovakofarma revue, 9 (4), 1999, s. 108 – 113.
MOLTKE, L. L., WEEMHOFF, J. L., BEDIR, E., KHAN, I. A., HARMATZ, J. S., GOLDMAN, P., GREENBLATT, D. J.: Inhibition of human cytochromes P 450 by components of Ginkgo biloba. Journal of Pharmacy and Pharmacology, 56 (8), 2004, s. 1039 – 1044.
PAHLOW, M.: Das grosse buch der Heil Pflanzen. Welbild Verlag GmbH, Augsburg, 2004, s. 525.
POPOVICH, D. G., KITTS, D. D.: Ginsenosides 20(S)-protopanaxadiol and Rh2 reduce cell proliferation and increase sub-G<₁ cells in two cultured intestinal cell lines, Int-407 and Caco-2. Can J Physiol Pharmacol, 82, 2004, s. 183 – 190.
RICHTER, D.: Extractum ginkgo biloba (Egb 761) v liečbe organických ochorení mozgu. Slovenský lekár, 3-4, 2004, s. 125 – 126.
SADRAEI H; GHANNADI A; MALEKSHAHI K: Relaxant eflect of essential oil of Melissa oficinalis and citral on rat ileum contractions. Fitoterapia, 74 (5), 2003, s. 445 – 452.
SALLER, R., MEIER, R., BRIGNOLI, R.: The Use of Silimarin in the Treatment of Liver Diseases. Drugs, 2001, 61 (14), s. 2035 – 2063.
Slovenský liekopis. Vydanie prvé. Herba, Bratislava, 1997, s. 4442.
SOVOVÁ, M., SOVA, P.: Nové poznatky o obsahových látkach cesnaku. Liečivé rastliny, 2, 2004, s. 38 – 40.
ŠALAMON, I.: Lipa – symbol slovanstva a obľúbená liečivá rastlina I. Liečivé rastliny, 3, 2004, s. 80 – 83.
ŠALAMON, I.: Lipa – symbol slovanstva a obľúbená liečivá rastlina II. Liečivé rastliny, 4, 2004, s. 121 – 124.
THOMPSON, M., ALI, M.: Garlic [Alium sativum]: A Review of its Potential Use as an Anti/Cancer Agent. Current Cancer Drug Targets, 3 (1), 2003, s. 67 – 81.
TOMKO, J. a kol.: Farmakognózia. Druhé vydanie. Osveta, Martin, 1999, s. 422.
TŮMOVÁ, L.: Terapeutické účinky Silybum Marianum, Liečivé rastliny, 4, 2003, s. 114 – 117.
YESUDIAN, P. D., FRANKS, A: Contakt dermatitis from Hedera helix in a husband and wife. Contakt dermatitis, 46, 2004, s. 125 – 126.
YUAN, Ch., et all.: Brief Communication: American Ginseng Reduces Warfarin’s Effect in Healthy Patients. Annals of Internal Medicine, 141 (6), 2004, s. 23 – 27.
Allergy to garlic. Allergy, 57, 2002, s. 957 – 958.
Echinacea, Colds, And Children – Finally, A Good Study. Child Health ALERT, January, 2004, s. 1 – 2.
Does An Echinacea Preparation Prevent Colds The Debate Continues. Child Health ALERT, April, 2004, s. 1 – 2.

Obsah

MALÝ ATLAS LIEČIVÝCH RASTLÍN DO LEKÁRNE - o autorke

PharmDr. Anita JANČOVIČOVÁ po úspešnom ukončení štúdia na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského v roku 2002 ostala pôsobiť na tejto fakulte. Na Katedre organizácie a riadenia farmácie v spolupráci s Katedrou farmakognózie a botaniky sa venovala pedagogickej a vedecko-výs-kumnej práci zameranej na problematiku fytofarmák v lekárenskej praxi. Získané poznatky publikovala v odborných časopisoch a na konferenciách. V roku 2004 získala fakultný grant na projekt Konzultačná a informačná činnosť farmaceuta: Fytofarmaká v samoliečení. Participovala na projekte Slovenský medicínsky dialóg. Išlo o realizáciu modelu sociálnej liekovej politiky, obsahujúcej aspekty politiky preskripcie a zdravotnej edukácie. Popri pedagogickej činnosti pôsobila aj na Ministerstve zdravotníctva na Útvare liekovej politiky. Aj keď v súčastnosti pracuje vo verejnej lekárni, kontakt so študentmi neprerušila. V rámci postgraduálneho štúdia farmaceutov a farmaceutických laborantov prednáša na Katedre lekárenstva Slovenskej zdravotníckej Univerzity.