www.herba.sk 5 Ako SIBO pozitívny test sa považuje zvýšenie nad základnú hladinu o 10 ppm vodíka za 60 minút (európsky konsenzus) alebo o 20 ppm vodíka za 90 minút (AGAkonsenzus). Kritériá z USA môžu mať viac falošne pozitívnych výsledkov, pretože sa predpokladá, že u približne polovice ľudí dosiahne laktulóza hrubé črevo do 90 minút. Pri nejednoznačných (hraničných) výsledkoch sa môže doplniť ešte glukózový test, aby sa poskytla vyššia diagnostická presnosť. Aj keď sa metán v rámci diagnostiky SIBO bežne nepoužíva, môže naznačovať nerovnováhu v črevnom mikrobióme aj v tenkom čreve. Nízke hladiny metánu sú bežné u zdravých jedincov, avšak vysoké hladiny metánu (> 10 ppm) sú spojené so zápchou a nadúvaním. Hladina metánu ≥ 10 ppm na začiatku alebo v ktoromkoľvek bode počas testu svedčí o pozitivite na metanogenézu. Keďže metán môže ovplyvniť tranzit, je ťažké nájsť istotu, či sa metanogénne organizmy nachádzajú v tenkom čreve alebo v hrubom čreve, takže SIBO by sa nemalo komentovať, ak nedôjde k súčasnému zvýšeniu vodíka. Hladiny metánu sú často > 10 ppm na začiatku testovania, napriek dodržiavaniu prípravy pred testovaním. Vysoká základná hladina metánu nie je indikáciou na zastavenie testu (bežnejšie u pacientov s nadúvaním a zápchou) ako je tomu pri vodíkovom teste (9, 13, 17 – 21). Iné spôsoby diagnostiky • dychový test s 13C-laktózovo-ureidom, stanovenie mastných kyselín s krátkym reťazcom v jejunálnom aspiráte, sérové nekonjugované žlčové kyseliny, kys. p-aminobenzoová v moči • stanovenie sírovodíka (H2S) vo vydychovanom vzduchu • v minulosti sa dychové skúšky vykonávali pomocou rádioaktívne označeného substrátu (napr. D-xylózy) • serologické stanovenie etanolu • domáce súpravy na testovanie • sekvenovanie génov – 16S ribozomálnej RNA (rRNA) • perorálne požité kapsuly, ktoré dokážu merať in vivo vodík a oxid uhličitý po požití sacharidového jedla a využívanie kapsúl, ktoré môžu odoberať vzorky baktérií z tenkého čreva • empirický test rifaximínom 200 mg (2-0-2/2-2-2 na 7 – 10 dní), event. edukovaný nutričným terapeutom o low Fodmap diéte. Diferenciálna diagnostika Nutné je odlíšiť funkčné tráviace poruchy bez bakteriálneho prerastania a chronické infekcie gastrointestinálneho traktu (napr. lambliózu) a osoby spĺňajúce diagnostické kritéria IBS (ROME IV) od funkčnej plynatosti. IBS je jednou z najčastejšie hodnotených komplikácií s väzbami na SIBO. Metaanalýzy naznačujú, že až 78 % osôb s IBS trpí SIBO. V prípade klasického SIBO s pozitívnym vodíkovým dychovým testom by koncovými ukazovateľmi správnej diagnostiky a úspešnej terapie malo byť zlepšenie nadúvania, respektíve ústup klinických ťažkostí v spojení s normalizáciou kontrolného vodíkového dychového testu, ktorý je vhodné vykonať najskôr 3 mesiace po ukončení liečby. Zápcha je kľúčovým znakom metánu. Keďže sa ukázalo, že produkcia metánu a zápcha sú v korelácii, kľúčovým sekundárnym cieľovým ukazovateľom by malo byť zníženie hladín metánu oproti východiskovej hodnote so zodpovedajúcim ústupom zápchy. Na základe nešpecifickej symptomatológie by malo byť SIBO súčasťou každej diferenciálnej diagnostiky. Diagnostika by mala byť robená v zariadeniach poskytujúcich zdravotnícku starostlivosť a na získanie presnej diagnózy je nevyhnutná kombinácia správnej interpretácie symptómov, klinický úsudok skúseného odborníka (lekára) alebo aj diskusia v rámci multidisciplinárneho tímu, v kombinácii so zvýšenou produkciou plynu počas najčastejšie realizovanej diagnostickej metódy u nás – dychového testu (1, 2, 7). Terapia Manažment syndrómu bakteriálneho prerastania v tenkom čreve by mal byť v prvom rade zacielený na identifikáciu a úpravu (ak je to možné) vyvolávajúcej príčiny. Nutná je prípadná korekcia nutričného deficitu, predovšetkým u pacientov so signifikantnou maldigesciou a malabsorbciou. Výnimočne je u pacientov so SIBO s významnou malnutríciou potrebné (prechodne) iniciovať parenterálnu alebo enterálnu výživu. Kauzálnu formu terapie predstavuje podávanie antibiotík. Antibiotická terapia Cieľom antibiotickej terapie SIBO nie je eradikácia mikroflóry tenkého čreva, ale jej modulácia do miery, ktorá vedie ku klinickému zlepšeniu pacienta a ústupu ťažkostí (7) . Vo všeobecnosti, účinná antibiotická liečba pokrýva aeróbne aj anearóbne spektrum črevných baktérií (22). V prípade opakovaných eradikácií je vhodná rotácia, resp. zmena antimikrobiálnej účinnej látky z dôvodu rizika vzniku rezistencie (22). V rámci cyklického podávania antibiotík je vhodné ich podávanie 10 – 14 dní do mesiaca v mesačných intervaloch (6) (B1). Relaps ochorenia je po jednom podávaní ATB približne 44 % v priebehu 9 mesiacov po terapii, pričom rizikové faktory k relapsu predstavujú vyšší vek, apendektómia a chronické užívanie inhibítorov protónovej pumpy (22). Metaanalýza 10 randomizovaných, placebom kontrolovaných štúdií využívajúcich rôzne druhy antibiotík preukázala ich 51,1 % účinnosť v porovnaní s 9,8 % pre placebo v zmysle normalizácie dychových testov ako primárneho sledovaného výstupu (2) (A1). Úprava klinických prejavov korelovala s hodnotami dychových testov. Slabou stránkou štúdií je ich heterogénny design a malá vzorka skúmanej populácie. Najvyššiu mieru účinnosti eradikácie pri dobrom bezpečnostnom profile vykazuje podávanie rifaximínu (23) (A1). V štúdii sledujúcej efekt podávania rifaximínu u pacientov so syndrómom dráždivého čreva (IBS) bola úspešnosť liečby dosiahnutá u 59,7 % pacientov s pozitívnym dychovým testom a signifikantne nižšia u pacientov s negatívnym dychovým testom (29,8 %), čo nepriamo poukazuje na efektivitu rifaximínu v liečbe syndrómu bakteriálneho prerastania v tenkom čreve (22) (B2). Výsledky ďalšej metaanalýzy zahŕňajúcej 1331 pacientov v 32 štúdiách udáva úspešnosť eradikácie v 70,8 % prípadov s priemernou mierou nežiaducich účinkov u 4,6 % pacientov (15) (B1). Úprava alebo úplné vymiznutie
RkJQdWJsaXNoZXIy MTYxNjU3OA==